Program festivalu bol po prvýkrát vo svojej histórii rozdelený do troch dní. Organizátori sa poučili z predošlých ročníkov a pred nepriazňou počasia sa vopred poistili veľkým stanom.
Trstenskej krídlovke doobeda predchádzalo sprievodné podujatie - rytieri uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského (skupina historického šermu zo Zvolenského hradu) odovzdali do rúk predsedu hrnčiarskeho cechu dekrét o konaní prvých Remeselníckych dní v Trstenej.
Centrom diania bol remeselnícky stan, v ktorom prezentovali svoju tvorbu najmä rezbári, hrnčiari, kožiari a kovotepci. Zastúpenie tu mala Orava, Turiec i Poľsko.
Najväčším prekvapením sobotňajšieho popoludnia bola neúčasť domácej dychovej hudby Oravanka v hlavnom pásme. Jeho názov „Nezabúdame“ symbolizoval stále živý odkaz nestora oravských dychoviek Ignáca Kučeru.
Divákov zaujala dychová hudba z Močenku, ktorá oslávila minulý rok svoju storočnicu. A hoci prišla z južného Slovenska, teplo zo sebou veru do Trstenej nepriviezla. Počas prestávky predviedla skupina historického šermu zo Zvolenského hradu publiku svoje umenie. Hodnoverné rytierske súboje sa odohrávali v tesnej blízosti divákov – adrenalín je adrenalín. Ojedinelým zjavom na festivale dychoviek bola česká kapela Acoustic Band z Hořic - ich repertoár tvoril swing a miestami blues. Príjemný dojem zanechal 40-členný poľský detský súbor Delta, ktorý ukázal, aký potenciál sa skrýva v jeho mladej základni.
Tvrdošanka sa napriek svojmu „batoľaciemu“ veku - v septembri oslávi len svoje druhé narodeniny - v konkurencii zvučných mien nestratila. K slovu sa dostala aj česká Moravěnka, ktorá potvrdila svoje nepochybné kvality. Pódium opúšťala za neutíchajúceho potlesku divákov.
O začiatkoch Trstenskej krídlovky a o dychovke na Orave vôbec sa s nami porozprával dlhoročný klarinetista pán Jozef Lepáček. Prvá myšlienka pripraviť festival na počesť Ignáca Kučeru sa zrodila v hlave Dušana Miroslava Rybára. Bolo to v roku 1990. Príbeh neskoršieho nestora oravských dychoviek je v skutku zaujímavý. Ignác Kučera pochádzal z Moravy a na Oravskej priehrade pracoval ako väzeň. Keď sa ľudia dozvedeli, aký je tu kvalitný kapelník a trúbkar, zasadili sa o jeho prepustenie. Kučera založil dychovku v Trstenej a učil aj v Zákamennom, Podbieli a Tvrdošíne. V otázke budúcnosti dychovej a výmene generácií je Jozef Lepáček optimista: „ Nezdá sa mi, že by dychovka na Orave alebo na Slovensku zanikala, len treba vyvíjať väčšiu aktivitu v školách. Mali by sa pripravovať výchovné koncerty mládežníckych súborov, najlepšie vždy pred školským rokom. Deti treba k dychovke pritiahnuť, treba im ju ukázať. V Trstenej leží ladom vyše 100 nepoužívaných hudobných nástrojov. Čakajú len na mladých.“
