ol v dezolátnom stave. „Kovové časti boli v poriadku, no drevené a kožené časti už boli zhnité. Musel som ho dať zrenovovať. Problém bol však v tom, že starí remeselníci na Orave už takmer vymreli,“ vraví Peter Jurky. Tých správnych remeselníkov sa mu napokon podarilo nájsť a dnes je už historický koč značky Merkur z prvej polovice 19. storočia krásne zrekonštruovaný.
Kolesá zrenovoval kolár Matej Babinský z Babína. „Robil to celú zimu, ale s výsledkom som spokojný,“ prezradil vasiľovský agropodnikateľ. Ostatné drevené časti koča zrekonštruoval Pavol Kyška z Krušetnice. Použil na to jaseňové drevo, ktoré mu dodal majiteľ koča. „Nemal som v úmysle urobiť všetko nanovo. Keď som prišiel po troch dňoch za pánom Kyškom, našiel som len kopu železa. Bolo mi do plaču, lebo som neveril, že to dokáže zrekonštruovať. Po troch týždňoch som už uveril, lebo koč bol skoro hotový. Celá rekonštrukcia mu trvala dva mesiace,“ spomína si Peter Jurky. Napokon bolo treba ešte koč očalúniť a urobiť striešku. Na túto robotu presvedčil nevidiaceho čalúnnika Štefana Michaligu z Brezy. Ten sa do toho najskôr obával pustiť, pretože podobnú prácu ešte nerobil. S pomocou dcér a manželky sa mu však dielo podarilo. Spotreboval pri tom vyše 300 čalúnnických klincov. „Takýchto zrekonštruovaných starých kočov nie je veľa, pretože je to drahá záležitosť. Ale urobil som to, aby som mohol lepšie reprezentovať svoju obec a Oravu,“ povedal nám Peter Jurky. Okrem koča má už dávnejšie i bričku. Ide takisto o nemenej vzácny historický kus – kedysi totiž patrila rakúsko-uhorskej panovníčke Márii Terézii.
Peter Jurky sa zaoberá aj chovom koní. Práve v čase našej návštevy sa nám mohol pochváliť čerstvým ocenením. Jeho kôň Porrač Elmark získal 1. miesto v kategórii chladnokrvných žrebcov na celoslovenskej výstave, ktorá sa konala 23. júna v Dlhej na Orave. Okrem oceneného koňa chová ešte dve chladnokrvné kobyly a jedného teplokrvného žrebca. Porrač Elmark je čistokrvný plemenný žrebec dovezený z Rakúska. „Na Orave hynie genofond chladnokrvných koní. Kobyly tu začali pripúšťať koňmi z Poľska a tým sa porušila čistokrvnosť ich potomkov,“ hovorí Peter Jurky. Podľa neho sa o udržanie genofondu chladnokrvných koní na Slovensku veľmi zaslúžil predseda Poľnohospodárskeho družstva v Čimhovej Vít Čelko. V čase, keď sa podporoval takmer výhradne len chov teplokrvných koní, dokázal presadiť aj podporu chladnokrvníkov. Podľa Petra Jurkyho Slováci robia chybu, keď kupujú chladnokrvné kone v Poľsku. „To sú kone chované na mäso. Sú tučné, majú aj vyše 1000 kíl. Ale nie vždy je tučný kôň aj dobrý. V lese takéto kone nestíhajú. Po čase schudnú aj 200 kg, musia im meniť chomúty a nedržia im nohy,“ tvrdí vasiľovský agropodnikateľ. Jeho kôň má 800 kg, ale v lese sa naň môže spoľahnúť.
