e poklady.
Ohne pripravovala mládež počas pasenia kráv či oviec. Mládenci najskôr postavili vysokú žrď - hájku, okolo ktorej pozapichovali drevené „rázsochy“. Do nich vložili žrde a takto vznikol základ vatry. Naň sa postupne okolo hájky ukladali borovice, teda drevo z čistenia pasienku. Na vrchole hájky sa upevnil veniec z poľných kvetov. Kto ho po zapálení vatry strhol, ten sa mal prvý oženiť. Dievky sa snažili odtrhnúť kúsok z venca a dať si ho pod hlavu. Vo sne sa im mal potom zjaviť budúci ženích. Každá osada mala v minulosti svoj jánsky oheň. Súťažili medzi sebou, ktorý bude väčší. V súčasnosti má táto oslava začiatku letného obdobia skôr zábavný charakter.
Leto v Zázrivej občania vítali aj v predvečer Jána. Obec s ich pomocou postavila na ploche pri futbalovom štadióne „jánsku pyramídu“ a vedľa nej menší vĺčok. Vĺčkom sa nazýva menšia vatra, ktorá sa zapaľuje ako prvá, ešte pred hlavným ohňom. „Dobrý úmysel vytiahnuť ľudí vonku a znovu spoločne prežívať čaro jánskej noci však narušila nepriazeň počasia. Sedenie, predaj občerstvenia i kapela a guláš sme preto museli presťahovať do kultúrneho domu. Po zotmení, keď prestalo pršať, sa nám však podarilo vatry zapáliť,“ povedal starosta Zázrivej Jozef Kazárik. Jánska zábava pokračovala v kultúrnom dome do skorých ranných hodín.
Autor: ka