Sobota, 10. december, 2022 | Meniny má Radúz

Na Oravu možno príde bahrajnský kráľ

Bahrajn je súostrovie v Perzskom zálive s jedným hlavným a 32 vedľajšími ostrovmi. Od roku 2002 je konštitučnou monarchiou na čele s kráľom. Dovtedy to bol emirát. Na neveľkom súostroví v blízkosti Kataru a Saudskej Arábie, žije takmer 700 000 obyvateľov,


väčšinou v mestách. Prevládajúci obyvatelia sú bahrajnskí Arabi a potom sú tu Ázijčania (Iránci, Indovia, Pakistanci, Filipínci atď.). Hlavným náboženstvom je islam.
Dnes sa už Oravčan môže dostať kdekoľvek: do Grónska, na Sachalin, do Číny, ba dokonca i do takej málo známej krajiny ako je Bahrajn. Práve tam bol prednedávnom Miroslav Ratičák, riaditeľ istej námestovskej firmy.
„Pred troma mesiacmi som dostal kontakt na firmu z Bahrajnu, ktorá hľadala dodávateľa na plastové okná. Začali sme spolu komunikovať cez internet, až ma napokon pozvali na rokovanie priamo k nim,“ vysvetlil nám Miroslav Ratičák, ako sa do Bahrajnu vlastne dostal. „Hovorí sa, že je lepšie jedenkrát vidieť, ako stokrát počuť. Podmienky, ktoré sú v Bahrajne, bolo treba jednoducho vidieť a poznať. Tam je totiž priemerná ročná teplota okolo 35 °C a vysoká vlhkosť vzduchu. V lete bývajú v tejto oblasti teploty nad 40 °C a v zime sa pohybujú okolo 15 - 20 °C,“ dozvedáme sa od M. Ratičáka. Okná tam majú vlastne opačnú funkciu, než u nás. Kým u nás zabraňujú úniku tepla, tam majú zamedziť úniku chladu vytvoreného klimatizáciou. „Otázka však bola, ako budú naše okná znášať také vysoké teploty a vlhkosť vzduchu. Náš dodávateľ materiálu nám však garantoval, že bahrajnské podmienky tieto okná zvládnu. A tak môžeme pripraviť prvú objednávku. Pre Bahrajnčanov sú plastové okná novinkou, oni používajú hlavne hliníkové. Tie sa však na slnku veľmi zahrievajú.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

M. Ratičák letel do hlavného mesta Bahrajnu, Manamy, z Viedne, s medzipristátím v Katare. „Bola to pre mňa aj cestovateľská výzva, pretože rád spoznávam cudzie krajiny. Bol som už napríklad na Barbadose v Karibiku, v Tunisku, Rusku a vo viacerých európskych krajinách. Mojím problémom však je, že neovládam jazyky, zo školy viem len trochu po nemecky. Bolo to z mojej strany aj dobrodružstvo, že som vycestoval bez tlmočníka. Manželkou podnikateľa, s ktorým som mal rokovania, je však Slovenka, ktorá v Bahrajne žije už niekoľko rokov. Volá sa Anna, je geologička a pre kráľa zakladá pri jeho sídle les. Bahrajn sa vlastne nachádza na púšti. Keď tam chcú niečo vysadiť, najprv musia pôdu odsoľniť a potom ju zavlažovať,“ hovorí M. Ratičák. „Bahrajn je bohatý štát, ktorý žije hlavne z ťažby ropy. Veľa sa tam stavia. Bahrajnčania dokonca rozširujú svoje územie umelo tak, že v mori budujú umelé ostrovy, na ktorých potom stavajú moderné budovy.“ K bohatstvu Bahrajnu prispieva aj to, že je daňovým rajom, kde sídli niekoľko najvýznamnejších svetových bánk. Obchod je rozvinutý a napreduje aj turizmus. Budujú sa tu golfové ihriská a od roku 2004 je v Maname zásluhou kráľa vybudovaný pretekársky komplex pre Formulu 1. Hlavný ostrov je prepojený so Saudskou Arábiou hrádzou a mostom s dĺžkou približne 25 km.
Hoci v Bahrajne je hlavným náboženstvom islam, táto krajina nie je po tejto stránke taká konzervatívna, ako napríklad Irán či Irak. Vládnu tu liberálnejšie podmienky, podobne ako v Spojených arabských emirátoch či Saudskej Arábii. Ženy nemusia nosiť klasické moslimské oblečenie so zakrytou tvárou – takto sa obliekajú iba tie, ktoré chcú. „Keď som šiel do Bahrajnu, mal som predstavu, že je to konzervatívny arabský svet a trocha som sa toho bál. Ale vôbec to tak nie je. Nikde som si napríklad nevšimol, že by boli ženy menejcenné, že by si ich muži nevážili. Najviac sa mi páčilo, že tam ľudia žijú a pracujú v úplnej pohode a pokoji. Keď som sa v prvý deň spýtal hostiteľa, aký máme program, povedali mi, aby som zabudol na nejaký nemecký organizovaný systém. Len pokoj, všetko stihneme, vraveli mi. A naozaj, za štyri dni sme všetko v pohode zvládli, bez nervozity a naháňačky. A pritom tam urobia veľa roboty. Pracovať začínajú okolo desiatej dopoludnia, robia do dvanástej-jednej a potom znova od štvrtej popoludní – ale to už aj do polnoci. Voľný deň majú v piatok a ostatných šesť dní pracujú,“ popisuje mentalitu a zvyklosti Bahrajnčanov M. Ratičák. „Alebo napríklad jazdenie autami. Áut je veľa , ale nikto sa nerozčuľuje, všetci jazdia ohľaduplne. Jazdí sa tam voľne, povedal by som, že až neorganizovane. Majú síce semafory, ale jazdia bez smeroviek – no šoféri si rozumejú. Stačí, keď vodič začína vybočovať zo svojho jazdného pruhu, dajú mu prednosť. To ma úplne šokovalo. U nás sa aj v nevinnejších prípadoch hneď nadáva.“
M. Ratičák navštívil v Maname aj mešitu. Moslimovia veria v jedného Boha – po arabsky Allaha. Keďže Boh nemá podobu, nesmie sa ani zobrazovať. „V mešitách sú holé steny, nie je tam nijaký obraz či socha. Iba vpredu je polkruh, ktorý je orientovaný k Mekke. Na podlahe je obrovský koberec, ktorý je rozdelený pásmi. Ako ľudia prichádzajú do mešity, tak sa vedľa seba stavajú k pásom na koberci. Napríklad murár vedľa majiteľa firmy a podobne. Dole v mešite sú muži a ženy sú hore, na inom mieste. Nie preto, že by si ich menej vážili, ale kvôli úkonom pri modlitbách.“
Miroslava Ratičáka sme sa spýtali, či by v Bahrajne dokázal žiť. „Keby som musel, zvykol by som si. Viem si predstaviť, že by som žil aj tam. Majú krásne, upravené mestá s novými modernými budovami. Ale je pravda, že sú tam i chudobnejšie štvrte. V nich som videl aj ťavy. Popod diaľnice sú pre ne vybudované špeciálne podchody.“
Slovenka Anna si podľa M. Ratičáka na život v Bahrajne veľmi dobre zvykla. „Má dcéru a cíti sa tam dobre. Povedala mi, že keď bola nedávno na Slovensku, po niekoľkých dňoch si vzdychla: Už aby som bola doma. Anna a jej manžel sa dobre poznajú s kráľovskou rodinou. Oboch som pozval na Slovensko. Keď sme si nedávno telefonovali, spýtala sa ma, či by nebol problém, keby prišiel aj kráľ. Odpovedal som, že nie a samozrejme pozývam aj jeho.“ Takže na Slovensku možno onedlho privítame bahrajnského kráľa, ktorý sa volá Hamad ibn Ísa al-Chalifa. A ktovie, možno príde aj na Oravu.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  4. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Po čom túžia Slováci? Kupujeme, aby sme ušetrili aj sa potešili
  2. Spoločnosť Freshfields otvára nové Business Services Centre
  3. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  4. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  5. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  6. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  7. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  8. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 10 924
  2. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 6 070
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 936
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 017
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 288
  6. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 830
  7. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách 3 763
  8. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú 3 436

Blogy SME

  1. Jakub Konečný: Nezastavujeme, máme zpoždění!
  2. Věra Tepličková: Vzrušenie graduje: Slovensko pečie a slovenské puče idú do finále
  3. Lubomir Zahora: Čo chcelo Rakúsko dosiahnuť vetom o rozšírení šengenskej hranice. Píše denník Kronen Zeitung
  4. Tomáš Vodvářka: Krásný čas adventní
  5. Ľuboš Vodička: Boulevard Pont du Gard, ako Rím vo Francúzsku mosty staval
  6. Matej Farkas: Režisérom sám život
  7. Rastislav Jusko: O tom, ako boľševici ovládli prokuratúru.
  8. Anton Kovalčík: Murder Inc. na ruský spôsob 1.
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 549
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 13 311
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 7 151
  4. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 940
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 685
  6. Soňa Kallová: Slovenská pošta 2 319
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 301
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 772
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Priadky v Zuberci.

Výsledkom akcie je vedomosť, ktorú už v sebe aj tak dávno máme, hovorí organizátorka.


28m
Na Vianočných trhoch vo Veličnej pečú vianočné oplátky.

Kto uhádne váhu polovičky prasaťa, odnesie si ju domov.


16 h
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


17 h

Výber TOP športových správ z regiónov.


17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Obecný úrad našiel prázdny. Zamestnankyne po voľbách podali výpovede.


18 h

Cyklotrasa sa nevie vymaniť z problémov.


9. dec

Pôvodcom svrabu je mikroskopický, maximálne pol milimetra veľký roztoč.


8. dec

Namiesto preloženia trate odporúčajú modernizáciu v súčasnom koridore.


9. dec

Blogy SME

  1. Jakub Konečný: Nezastavujeme, máme zpoždění!
  2. Věra Tepličková: Vzrušenie graduje: Slovensko pečie a slovenské puče idú do finále
  3. Lubomir Zahora: Čo chcelo Rakúsko dosiahnuť vetom o rozšírení šengenskej hranice. Píše denník Kronen Zeitung
  4. Tomáš Vodvářka: Krásný čas adventní
  5. Ľuboš Vodička: Boulevard Pont du Gard, ako Rím vo Francúzsku mosty staval
  6. Matej Farkas: Režisérom sám život
  7. Rastislav Jusko: O tom, ako boľševici ovládli prokuratúru.
  8. Anton Kovalčík: Murder Inc. na ruský spôsob 1.
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 549
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 13 311
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 7 151
  4. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 940
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 685
  6. Soňa Kallová: Slovenská pošta 2 319
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 301
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 772
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu