Nesmieme zabúdať na tradície

ov i návštevníkov III. ročník kultúrneho podujatia Chlebnický Chlebíček. Milovníkov histórie a regionálnej kultúry tu počas dvoch víkendových dní čakalo množstvo lákavých akcií. Vyvrcholením podujatia bolo nedeľné popoludnie. Na pódiu pri základnej škole tancovali a spievali mnohé folklórne súbory, detské zbory a country skupiny. Neďaleko nich, v škole, bola inštalovaná pozoruhodná výstava. Našli sme tu ukážky domáceho čipkárstva, rezbárstva, kováčstva, maliarstva, nechýbalo ani košikárstvo či prehliadka historických fotografií. Zručnosť, šikovnosť a talent Chlebničanov návštevníkom doslova vyrážali dych. Dnes je veľmi ťažké nájsť obec, v ktorej by sa toľkí ľudia venovali tradičným remeselným činnostiam, ktorými sa pred mnohými rokmi živili ich rodičia, starí rodičia, niekedy aj prarodičia.
„Prvý ročník Chlebnického Chlebíčka bol v októbri 2005 a kultúrny program sme situovali do kultúrneho domu. Aj vtedy bol dvojdňový, program však bol oveľa chudobnejší než dnes. Druhý ročník sme trochu rozšírili a presunuli na júl. Program bol opäť v kultúrnom dome. Teraz sme sa to rozhodli urobiť trochu inak,“ vyjadril sa na margo podujatia jeden z organizátorov Peter Štefka. „Chlebnický Chlebíček odštartovali šermiari výstrelmi z húfnic v sobotu po svätej omši. Otvorili sme výstavu ľudových remesiel a do polnoci sme mali ľudovú zábavu. Na nedeľu sme pre návštevníkov pripravili ukážku ľudových remesiel a popoludní začal kultúrny program. Ponuku zaujímavostí sme rozšírili hlavne preto, aby ľudia nemuseli celý deň len sedieť v hľadisku. Takto sa mohli poprechádzať, poobzerať, dozvedieť sa veľa nového a opäť si mohli ísť pozrieť nejaké vystúpenie. Sme veľmi radi, že prišlo nečakane veľa ľudí. Vynikajúce je, že tu nevidieť len tunajších, ale aj návštevníkov z okolitých obcí.”
Práve od Petra Štefku sme sa dozvedeli, prečo má slávnosť názov Chlebnický Chlebíček: „V našej základnej škole vychádza časopis Chlebníček. Snažili sme sa nadviazať na kultúru našich predkov a spojiť podujatie s názvom obce. V minulosti sa ľudia väčšinou živili tradičnými remeslami - kováčstvom, rezbárstvom, tesárstvom. Bol to ich každodenný „chlebíček”. Okrem toho sa snažíme spojiť históriu s modernými prvkami, aby sme zaujali čo najširšiu verejnosť.”
Súčasťou slávností boli aj praktické ukážky tradičných remeselných techník. Videli sme, aké krásne veci sa dajú vyrobiť z drôtu, ako ušiť zaujímavý a pestrofarebný kroj na bábiku, ako z obyčajného dreveného klátu vyrobiť sochu či z dosky obraz. Deti podľahli dobovej jazde na koňoch, zapriahnutých do koča, vôni cukrovej vaty nedokázalo odolať takmer žiadne. Najväčšou atrakciou celého podujatia však boli nepochybne šermiari. Šermiarska skupina Ancile pricestovala na Oravu zo Zvolena. Statní, zarastení šermiari s dlhými vlasmi budili rešpekt a dojem, že ste sa ocitli v dávnej minulosti. Rinčanie mečov, rytierske brnenie, starodávne zbrane, dobový stan a bubnovanie pripomínajúce, že sa deje niečo veľké, uchvátili deti, mládež, dospelých, starčekov i starenky. Vystúpenie šermiarskej skupiny, ktoré začalo trojnásobným výstrelom z húfnic, zaujalo všetkých. Šermiari vyzerali, akoby naozaj bojovali na život a na smrť.