Tento rok sa jej podarilo vypestovať zo šípových ruží doslova kvetinovú „záclonu“. Ťahá sa po opornom múre pred jej domom a vidieť ju aj z cesty. „Tá ruža bola ešte väčšia. Pri dome zavadzala, tak som ju presadila dopredu. Tam tiež narástla do obrovských rozmerov, preto som ju vykopala. Nejaké korienky ale museli zostať v zemi a uchytili sa. A dnes je z nich toto,“ hovorí o ružovom kríku 77-ročná pestovateľka. Teraz je naň patrične hrdá. „Ani som si neuvedomovala, že by na ňom bolo niečo výnimočné. Až kým som si nevšimla, že ľudia sa pred naším domom zastavujú a ružu obdivujú.“
Elena má pozitívny vzťah ku kvetom odmalička. Sama sa naučila starať sa o ne. Rodinný dom Franekovcov a jeho okolie je každoročne obsypaný množstvom kvitnúcich rastlín. Elena už vie presne, čo jej obľúbenkyne potrebujú. Radšej ako na chemikálie sa spolieha na prírodné hnojivá a ochranu. Proti škodlivým muškám napríklad bojuje odvarom zo žihľavy. „Žihľavu pokrájam, rozmočím a precedím. S tým potom striekam rastliny. Chemický postrek použijem iba vtedy, ak ten vlastnoručne vyrobený nezaberie,“ delí sa s nami o pestovateľské rady dôchodkyňa. Nielen ona zbožňuje kvetiny, aj ony majú rady ju. Dôkazom je príhoda s kaktusom, ktorú nám vyrozprávala. „Tento kaktus,“ vraví, ukazujúc nám jeho fotografiu, „sa mi v jeden rok neuveriteľne rozrástol. Okolo hlavného „kmeňa“ vyrazilo mnoho menších. Kaktus nezvládol ten nápor a zlomil sa. Úlomky som preto len tak vyhodila do kvetináča a dala do pivnice. Cez zimu sa, nevedno ako, ujal. A na jar zakvitol naraz jedenástimi bielymi kvetmi. Odvtedy kvitne dva až tri razy ročne.“
