Článok pokračuje pod video reklamou
rozdiel od slovenských veľkomiest malý. Napriek tomu sú odchovanci dolnokubínskeho futbalu prínosom pre slovenský mládežnícky futbal. Do reči nebolo Pavlovi Bačovi ani po poslednom domácom zápase s Lučencom. Po prehre 1:2 bolo vidieť, že s ním ešte lomcujú emócie. Neváhal však poskytnúť nášmu týždenníku krátku analýzu predchádzajúcej sezóny.
Pri starších žiakoch ste už štvrtú sezónu. Opäť vás čaká čas bilancovania. Ako hodnotíte predchádzajúci rok?
Rozhodne spokojný nie som. Jedenáste miesto je v rámci môjho pôsobenia pri tejto kategórii najhoršie. Nechcem sa však na všetko pozerať cez optiku výsledkov. Jesennú časť sme mali vcelku dobrú. Po odchode Vladimíra Jašicu, kapitána Tunegu a Machaja k mladším dorastencom sme sa značne oslabili. Skôr som bol sklamaný, že sa nevytvorila dobrá futbalová partia. Hráči nevedeli jeden za druhého zabojovať. Všetci videli príčinu inde, len nie v sebe. Na druhú stranu, tí ktorí chceli, sa dostali do iných klubov. Štyria hráči odchádzajú do Trenčína. Brankár Murín do Banskej Bystrice.
Máte skúsenosti s trénovaním už niekoľko rokov. Nejavil sa spomedzi tohtoročného výberu chlapcov žiaden, ktorý by mohol mať na vyššie futbalové priečky?
Po odchode spomínaného V. Jašicu sa ako líder javil Michal Gajdoš. U ostatných som podobné črty nezbadal.
Sú výsledky v jarnej časti späté s tréningovou morálkou?
Určite nie. Tréningové podmienky mali hráči nadštandardné. Mali k dispozícii ihrisko s umelou trávou. Dochádzka bola až na niekoľko výnimiek dobrá. Škoda, že hráči nedokázali preniesť natrénované priamo do zápasov.
Pravdepodobne povediete starších žiakov aj nasledujúci rok. Viete už, čoho by ste sa chceli vyvarovať?
Nikdy neviete, ktorí hráči k vám prídu. Potom je to už otázka pestovania vzťahov medzi nimi. Nie všetko ovplyvní tréner. Niečo ide aj mimo neho. Dobré vzťahy v mužstve sú podľa mňa základom úspechu.
Pracujete s jednou z psychicky najproblémovejších vekových kategórií. Ovplyvnila táto skutočnosť tohtoročné výsledky futbalistov?
To si nemyslím. Skôr som názoru, že by sa mali futbalu oddať ešte viac. Za štyri roky sa dostali zo starších žiakov Dolného Kubína do reprezentácie Rado Trnovec, Adam Kozáčik a teraz Vladimír Jašica. Dalo sa ísť v určitých šľapajach. Niektorí hráči majú viac sebavedomia inde než na ihrisku.
Na ktorých postoch ste videli najväčšie problémy?
Nemali sme dôrazného útočníka a nepodržali nás ani brankári. Počas roka chytalo prakticky šesť hráčov. Matúš Bartoš síce strelil 9 gólov, ale nebol až takým lídrom, ktorý by mužstvo prebudil. Paradoxom je, že za 26 kôl sme nekopali pokutový kop. Nechcem sa vyhovárať na rozhodcu, ale presne takýto tip hráča, ktorý sa vie orientovať v šestnástke, nám chýbal.
