ka. Ten sa, ako v mnohých iných prípadoch, obrátil na partiu žaškovských chlapov, aby mu pomohli s výrobou verných replík vozov kočovných Cigánov. Najskúsenejší z nich je 87-ročný vyučený kolár Ondrej Krúpa. V uplynulých dňoch muži zostavovali drevené vozy vo dvore majstra pod jeho vedením. Ako kolár kedysi opravoval kolesá a vozy skutočným Cigánom, ktorí kočovali po dedinách a obyvateľom ponúkali na predaj klince a rôzne kováčske výrobky. Kolárom sa v minulosti hovorilo i kolesári. Vyrábali nielen kolesá, ale aj iné drevené časti vozov ako oje, brzdy či pluhy. Niektorí plietli košatiny na koče a vozy. Od kolárstva nebolo ďaleko k tesárstvu a ďalším drevospracujúcim remeslám. „Počas vojny sme sa báli robiť. Po vojne sa ale nahromadilo toľko dreva, že sme nevedeli, čo s ním. S otcom sme vtedy za deň urobili aj tri kolesá. Roboty ale postupne ubúdalo, pretože drevené kolesá nahradili gumenné,“ rozpráva O. Krúpa.
Najlepšie drevo na výrobu kolies je podľa neho z jaseňa. Musí byť dobre vysušené. Najdôležitejšie je určenie výšky kolesa, ktorá závisela od jeho funkcie. Základ kolesa tvorí hlava točená na točovke. Do nej sa vŕtajú a dlabú otvory pre spice. Ešte pred ich nabíjaním sa na ňu z oboch strán nasadia menšie obruče. Spice sú čapovavé do otvoru hlavy. Po bokoch čapu spice sa vsádza osadenie pod uhlom, ktorý tvorí bočivosť kolesa. Spice a bahry sa nasadzujú na nabíjacej stolici. Bahry spájajú po dve spice. Navzájom sú spojené klinom. Po nasadení bahrov sa koleso stiahne železnou obručou. Poslednou fázou výroby je nasadenie výtočky do hlavy kolesa, do ktorého sa zasunula os. Drevená časť hlavy okolo výtočky sa ubije a natrie farbou alebo fermežou.
Najväčšie kolesá, ktoré zatiaľ zhotovil žaškovský kolár Ondrej Krúpa, mali priemer meter dvadsať. Šesť takýchto obrovitých kolies dodal pražským filmárom. Potrebovali ich k zostrojeniu historických kanónov.
Ondrej sám netuší, odkiaľ sa o ňom ľudia dozvedajú a ako ho dokážu nájsť. „Aj minule sa u mňa zjavil nejaký chlap z Martina, aby som mu vyrobil koleso na studňu...“ Nečakaným návštevám sa však podľa jeho kamarátov niet čo čudovať. Ondrej Krúpa je totiž v širokom okolí jediným kolárom. Navyše, pozná tradičnú technológiu výroby kolies a ostatných drevených súčastí vozov. Žaškovčania ho poznajú ako energického a veselého starkého. Okrem toho, že stále pracuje, vo svojom veku je aj neúnavným futbalovým fanúšikom a čestným členom miestneho hasičského zboru.
