v domácnosti či na poli a jediným východiskom pre mnohých mladých, ale aj starších mužov bola práca na salašoch.
Na salaše sa chlapi so stádami oviec vydali každú jar na Juraja, naspäť do dedín sa vracali až na Michala. Ranné vyháňanie na pašu, večerné zháňanie, dojenie, strihanie – kolobeh jedného dňa. Po podojení celého stáda každý večer nasledovala príprava mlieka, z ktorého vyrábali syr, pravú salašiarsku žinčicu, oštiepky a mnoho iných dobrôt. Takto žil aj 76-ročný Karol Bugaj z Hladovky. Najskôr ako malý chlapec, potom mladý muž súci na ženenie, a neskôr aj ako otec – celý svoj život strávil na salaši. Práve tu sa naučil robiť to, čomu sa spolu s manželkou Annou venujú aj na zaslúženom dôchodku – vyrábať oštiepky, parenice, bryndzu či syrové korbáčiky.
STOROČNÉ FORMY NA OŠTIEPKY
Karol s Annou sa venujú výrobe syrových výrobkov najmä posledných desať rokov. Už dávno predtým sa obaja naučili pracovať s mliekom. „Oštiepky ma naučil robiť, ešte ako chlapca, môj otec, ktorý bol bačom na salaši. Bola to tradícia, takže ich vedeli robiť všetci, ktorí sa motali okolo oviec,” spomína na „výrobné” začiatky K. Bugaj. Kedysi mala rodina veľa statku. Teraz by sa už o všetky zvieratá nevládali starať. Dnes majú doma len teliatko, sliepky, psa a jednu kravku, ktorá im dá denne 18 litrov mlieka. Z toho potom robia syr a z neho oštiepky. „Pri oštiepkoch je najdôležitejšie, aby sa syr poriadne postláčal. Môže to trvať aj pol hodiny. Ak sa to neurobí kvalitne, v oštiepku sa potom objavia bublinky a nebude dobrý, ani kvalitný,” vysvetľuje K. Bugaj popri „nepretržitom” stláčaní syra a formovaní ho do podoby oštiepka. Drevené formy, ktoré pri ich výrobe používa, má ešte od svojho otca. Niektoré majú až sto rokov. Stále však slúžia účelu, na ktorý boli vystrúhané v minulosti.
Teraz im už ide výroba od ruky, nebolo to však vždy tak. „Syr musí byť podkysnutý tak akurát, takže ani málo, ani veľa. Musíme si ho poriadne ustriehnuť. Teraz už vieme, kedy je ten správny čas, na začiatku sme však vyhodili toľko syra, že aj náš pes ho mal plné zuby,” smeje sa Karol.
VÝROBA BOLA TAJOMSTVOM
Okrem oštiepkov vyrábajú manželia Bugajovci aj bryndzu, parenice, minipareničky a, samozrejme, všetkým dobre známe oravské korbáčiky. Všetko sa naučili robiť sami.
V malej izbietke rodinného domu vládne počas výroby korbáčikov vynikajúca spolupráca. Starká pripravuje starkému cesto zo syra, ktorý musí najskôr namočiť do horúcej vody, aby zmäkol. A potom máme možnosť vidieť, ako jednoducho sa tieto syrové dobroty vyrábajú.
„Najskôr začal robiť korbáče dedko. Predtým nikto u nás nevedel, ako sa majú robiť. Recept prišiel zo Zázrivej, ale postup bol veľkým tajomstvom. Napokon sme sa to naučili tak, že prišla tetka k tetke, pomudrovali sme, pošpekulovali - a naučili sme sa. No vtedy sa korbáčiky vyrábali len z ovčieho mlieka, kravského nebolo toľko ako dnes,” vysvetľuje nám pani Anna.
Niekdajšie tajomstvo výroby nám manželia Bugajovci vďačne prezradili. Dozvedeli sme sa dokonca aj to, aký je rozdiel medzi syrmi, ktoré sa používajú na parenice, korbáče a oštiepky. „Syr na oštiepky musí byť čerstvý. Na korbáče a parenice sa používa syr podkysnutý. Pridávame do neho trošku kyslého mlieka, aby rýchlejšie vykysol. Na bryndzu ide zas sladký syr, ktorý necháme kysnúť štyri – päť dní,” zasväcujú nás do tajov svojho „syrového“ sveta Bugajovci. Netreba zabúdať ani na konečné práce okolo korbáčov. Niekoľko metrov naťahaných korbáčov treba namotať na lopárik, prerezať a namočiť do „rásolu“ (prevarená voda so soľou). Nechať ich chvíľku odležať a potom sa s chuťou pustiť do ich spletania.
V RODINE JE JEDÁKOV AŽ-AŽ
Starkí trávia pri mlieku takmer každý deň. Raz robia korbáče, potom oštiepky, ďalší deň sa venujú pareniciam. Všetkého narobia dosť, zatiaľ však nemajú problém s tým, že by ich výrobky nemal kto zjesť. Tri dcéry s rodinami, vnúčatá a pravnúčatá majú výrobky starkých veľmi rady. Väčšina teda končí u nich. Starkej chodí pri výrobe malých pareničiek pomáhať dcéra, pomaly sa začínajú učiť aj vnučky. „Keď sa to u nás všetko poschádza, musia ťahať aj tí najmenší,” dodáva bývalý bača.
