Všetci máme jedného Boha

Kvetoslava Slušňáková sa so svojím manželom zoznámila vo vlaku, cestou za prácou do Čiech. Pochádza zo Svidníka na východnom Slovensku, kde pravoslávna a gréckokatolícka viera sú úplne bežné. Kvetkin otec bol pravoslávny. Ona so svojimi súrodencami je však po mame gréckokatolíčka. Medzi týmto náboženstvom a rímskokatolíkmi nie je podľa nej veľký rozdiel. „Odlišnosti sú naozaj len minimálne. Aj svokra ma do rodiny prijala bez problémov. Rozdiel je v tom, že u nás sa omše konajú v staroslovienčine, aj keď v poslednom období už aj v slovenskom jazyku. Birmovku máme, na rozdiel od rímskokatolíkov, už pri krste,“ hovorí 31-ročná žena. „Pravoslávni aj gréckokatolíci sa inak prežehnávajú. Nemáme otvorenú celú dlaň. Prežehnávame sa spojenými prvými troma prstami. A nie zľava doprava, ale sprava doľava. Spočiatku som mala problém zvyknúť si na to, ale teraz sa prežehnávam ako rímskokatolíci.“
Dopĺňa ju svokra. „Prišla medzi vrany, tak musí krákať,“ smeje sa. Kvetke sa v novom domove páči. S manželom podnikajú a majú dve krásne deti. Pravidelne chodí do kostola. Okrem viery si na Oravu priniesla aj niekoľko regionálnych odlišností. V rodine Slušňákovcov napríklad zaviedla jedenie chleba s cesnakom a soľou pri štedrovečernom stole. Konzumuje sa ešte pred podávaním vianočných oblátok. „Chlieb s cesnakom a soľou nás rodičia naučili jesť odmalička. Má všetkým členom rodiny zabezpečiť zdravie po celý nasledujúci rok,“ vysvetľuje K. Slušňáková. Zatiaľ čo ona pozná kapustnicu, v Malatinej sa na Vianoce varí gribovka. „Je to polievka z kyslej kapusty s hubami bez kapustových strapcov. Na konci varenia sa zahustí smotanou. U nás robievame kapustnicu aj so strapcami a bez smotany.“
„Viera je len jedna, pretože aj Boh je iba jeden. Všetci sme kresťania,“ odpovedá na otázku, aký je rozdiel medzi pravoslávnou a katolíckou vierou Oľga Čížová-Petrovna. Narodila sa, a ešte donedávna aj žila, neďaleko hlavného mesta Ruska - Moskvy. Do Malatinej ju priviedol manžel, s ktorým sa zoznámila počas pobytu v kúpeľoch. „Naša viera je prísnejšia ako katolícka. Viac sa pridržiavame pravidiel, napríklad pri pôste. Tu sa mi ich, samozrejme, nedarí dodržiavať tak ako v Rusku. Nastávajú pritom niekedy úsmevné momenty. Ja som vegetariánka, vôbec nejem mäso. Manžel sa postí každý piatok, vtedy má na tanieri zväčša ryby. A ja s ním. Smejem sa, že ja sa postím celý týždeň a v piatok pôst nemám. V pravoslávnej viere sa totiž počas pôstu nesmú jesť ani ryby.“
Podľa 58-ročnej vyštudovanej inžinierky je dôležitejší skôr duchovný pôst. A ten sa snaží dodržiavať aj na Slovensku. U pravoslávnych veriacich nachádzame viac rozdielov. Vianoce slávia o dva týždne neskôr ako katolíci. Veľká noc väčšinou pripadá tiež na iný termín. „Rozdiel je aj v prijímaní. U nás prijímame chlieb a víno, u katolíkov dávajú len oblátku. Ako staršiemu človeku sa mi naopak páči, že v katolíckych kostoloch sú lavice a počas omše môžem sedieť. V pravoslávnych chrámoch veriaci stoja. Čo mi tu najviac chýba, je spev. V Rusku má každý chrám profesionálny zbor, i ja som v jednom spievala. Hoci v katolíckej cirkvi sú tiež krásne spevy, nevyužíva sa to tak. U nás viac spievajú profesionálni speváci, tu zas ľudia.“
Pravoslávne kostoly sú charakteristické kupolovitými, často zlatými strechami. Koľko má chrám oltárov, toľko má aj kupol. Zovňajšok chrámu však podľa Oľgy nie je dôležitý. Rada chodieva aj do malatinského kostola. „Chodím do kostola každú nedeľu. Bývam na dedine, nemôžem sa teda len tak vyčleniť zo spoločenstva. Ľudia sú tu veľmi milí a prijali ma medzi seba.“
Na rozdiel od Kvetoslavy sa Oľga stále prežehnáva „po svojom“. „Myslím si, že to nikomu nevadí. Predsa len, mám päťdesiatosem rokov a určité zvyklosti sa v mojom veku len ťažko menia,“ dodáva O. Čížová-Petrovna.