Pucov - Verejným telefónnym búdkam odzvonilo pravdepodobne už aj v odľahlejších obciach, kde boli ešte donedávna hlavným spojením s okolitým svetom.
Hoci automaty od svojich začiatkov prekonali viacero modernizácií a dnes sa z nich dajú posielať už aj sms-správy či e-maily, využíva ich stále menej ľudí. Chátrajú, obrastajú trávou a pavučinami.
V Pucove stojí telefónna búdka na mince pred bývalým obecným úradom. Pôvodne ju chceli umiestniť do centra obce. Znamenalo to však, že by sa zároveň dostala do blízkosti miestnej krčmy, čo sa vtedajšiemu starostovi a pracovníkom telekomunikácií nezdalo - z hľadiska bezpečnosti a životnosti sklenených výplní búdky - ako dobrý nápad. Verejný telefón mal v dedine svoje opodstatnenie ešte pred zhruba tromi rokmi. Dovtedy nad územím Pucova totiž nemal pokrytie žiaden mobilný operátor. Ak človek nemal doma pevnú linku, zbehol si zatelefonovať za pár drobných do telefónnej búdky.
„Telefonovať z mobilu sa dalo len z cintorína a okolia kostola, ktoré sa nachádzajú vysoko na kopci. Tam bolo možné zachytiť signál. Aj to len v jednej z mobilných sietí. Druhý mobilný operátor tu nemá pokrytie dodnes. Keď sa mi počas dňa niekto snažil dovolať na mobil, a nepochodil, vedel, že už som doma, v Pucove,“ smeje sa starosta Metod Sojčák.
Približne pred dvanástimi rokmi telekomunikácie rozširovali svoje siete v Pucove, v susednom Pribiši a Pokryváči. Káblové prepojenie ťahali z Osádky. Obyvatelia si teda konečne mohli zaviesť pevné telefónne linky do svojich domácností. Predtým bolo v obci len šesť telefónov. Po jednom vlastnili bývalý a vtedajší starosta, ďalšie boli občanom k dispozícii v obecnom úrade, na fare a poľnohospodárskom družstve.
