Pre ňu je pomoc iným samozrejmosťou

Je matkou piatich detí, avšak nikdy sa nesťažuje na nedostatok času. Naopak, každú voľnú chvíľu venuje svojej rodine a deťom a rodinám, ktoré potrebujú pomoc. Nezabúda na starkých v Charite sv. Františka z Assisi, bývalých kolegov – dôchodcov, opustené matky s deťmi či deti zo sociálne slabších rodín. Vo voľnom čase vypracováva rôzne projekty na získanie finančných prostriedkov pre týchto ľudí. Jej humánne činy nie sú o obrovských sumách peňazí, no pomohli mnohým ľuďom v krajnej núdzi alebo v ťažkých životných situáciách.
Anna je skromná žena, a tak isto berie aj svoje ocenenie. „Ak mám povedať pravdu, ani som to nečakala. Nominovala ma zástupkyňa našej školy Eva Ragalová, vedela som o tom. Ale nemyslela som si, že z takého veľkého počtu vyberú práve mňa. Bolo to milé prekvapenie a ocenenie ma naozaj potešilo. Myslím si, že v súčasnej uponáhľanej dobe sa všade hovorí len o bojovaní, zabíjaní, vydieraniach a o mnohých iných, výsostne negatívnych veciach. Myslím si, že by sa malo viac hovoriť o dobre, o ľuďoch, ktorí ho vykonávajú. Veď ani jeden z nich to nerobí pre odmenu, ale kvôli dobrému pocitu. Ľudia by mali vedieť, že sa oplatí robiť dobro, lebo to, ktoré dávame druhým, sa vracia naspäť do našich sŕdc,” priblížila nám svoje pocity z ocenenia Anna Smitková. A ako sa popri toľkých humánnych skutkoch stíha starať o vlastných päť detí? „Dve sú už na vysokej škole a domov chodia len cez víkendy. Mojim deťom sa však venujem v prvom rade. A ony mi tiež pomáhajú s pomocou druhým.”
Je šťastím a zázračným darom, že existujú ľudia ochotní pomáhať a podať pomocnú ruku iným. Slovenská humanitná rada udelením ceny Dar roka chcela ocenením Humánny dar roka oceniť práve prejavy ľudskosti a pomoci blížnemu. Členovia nezávislej komisie vybrali zo 68 nominácií osem laureátov Humánneho daru roka 2006.