však zabúdajú na jeden miniatúrny detail, ktorý číha v tráve. Reč je o nebezpečnom cudzopasníkovi – kliešťovi. Epidemiológovia predpokladajú v tomto roku ich zvýšený výskyt, teda aj väčšiu pravdepodobnosť nakazenia sa človeka.
V našich zemepisných šírkach prenášajú kliešte najmä lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu. Lymská borelióza je vyvolaná baktériou borélia burgdorferi. Väčšinou sa prejavuje v skorom štádiu ako včasná lokalizovaná infekcia tzv. erythema migrans (migrujúci erytém). Na mieste s takouto infekciou sa objaví začervenanie, ktoré sa postupne zväčšuje. Ochorenie sprevádza celková slabosť, bolesti kĺbov a svalov. „V štádiu diseminácie ochorenia môže dôjsť k postihnutiu nervovej sústavy (obrny nervov, zápaly mozgových blán, či mozgu), postihnutiu srdca, kože, kĺbov, očí, pečene... V neskorom štádiu bývajú prítomné aj chronické zápaly kĺbov, nervov, kože, chronický únavový syndróm. Z človeka na človeka sa však ochorenie neprenáša a liečba spočíva v užívaní antibiotík,” vysvetľuje Jana Máliková z Infekčného oddelenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, ktorého spádovou oblasťou je aj Orava.
Druhým ochorením, ktoré u nás vyvoláva kliešť, je kliešťová encefalitída (KE), ľudovo povedané zápal mozgových blán. Je to vírusové ochorenie. Ochorenie vzniká bezprostredným kontaktom človeka s kliešťom, ale napríklad aj po vypití mlieka infikovaných zvierat. Hrozbu predstavuje najmä kozie a ovčie mlieko. Zdrojom infekcie sú najmä menšie hlodavce a vysoká zver. Reťazovou reakciou sa môže infekcia z nich preniesť aj na domáce zvieratá pasúce sa vo voľnej prírode, a z tých potom na ľudí. „Ochorenie KE je viazané na obdobie aktivity kliešťov. Tie začínajú byť aktívne už pri teplote 5 až 7 stupňov Celzia. Najvyšší výskyt ochorenia je v letných mesiacoch. Na Slovensku sa najviac týchto ochorení vyskytuje na Záhorí, v oblasti pohoria Tribeč, v okresoch Nitra, Komárno, Bratislava, Rožňava. V oblasti Oravy a Liptova, podtatranskej a vysokohorskej oblasti je riziko nákazy nízke, aj keď táto možnosť nie je vylúčená pri stupňujúcej sa migrácii kliešťov z endemických oblasti,” vraví lekárka. Ak budete týždeň či dva po pobyte v prírode slabí, malátni, budú vás bolieť kĺby a objaví sa teplota, je najvyšší čas navštíviť lekára. Práve takéto sú totiž prvé príznaky KE. „Po niekoľkodňovej úľave môže opäť dôjsť k výstupu teplôt. Objavia sa známky zápalu mozgových blán, mozgu, príp. obrny nervov. Ochorenie pri symptomatickej liečbe väčšinou prebieha ľahko a bez následkov. Zanecháva trvalú imunitu.”
Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že kliešte číhajú na ľudí z každej strany a nedá sa pred nimi chrániť, opak je pravdou. Pokiaľ sa vyberiete do lesa, či na prechádzku, určite si zoberte vyššiu obuv. Nezabudnite ani na oblečenie, ktoré pokryje čo najväčšiu časť vášho tela a samozrejme - nemenej dôležité sú aj repelenty. Keďže sa môže infekcia dostať do tela človeka aj prostredníctvom mlieka, je potrebné, aby bolo pred požívaním poriadne pasterizované. Proti ochoreniu sa možno brániť taktiež očkovaním. To je vhodné najmä u pracovníkov lesného, vodného hospodárstva, poľnohospodárov, zememeračov, značkárov turistických chodníkov, zamestnancov v horských oblastiach, príslušníkov armády.... Očkovacia látka by mala byť bežne prístupná v každej lekárni. „Očkuje sa v troch dávkach. Prvá sa podáva v marci, druhá jeden až tri mesiace po prvom dni a tretia po 9 – 12 mesiacoch po druhej dávke. Zaujímavosťou je, že ľudia trvale žijúci v endemických oblastiach sú „prirodzene imunizovaní” po bezpríznakovom prekonaní ochorenia,” dodala na záver J. Máliková.
