ajú z roku 1889.
Aj on, ako väčšina chlapcov, začínal so zbieraním známok. Tie sú ale spojené s listami a pohľadnicami. A tak sa dostal k prvým pohľadniciam zo svojej zbierky. Už ako 13-ročný chodieval k známemu oravskému zberateľovi Jozefovi Heretíkovi. Pomáhal mu a on mu za to daroval niekoľko pohľadníc. „S tým som začal,“ spomína si Martin Rusnák. „Neskôr som chodil na zberateľské stretnutia a výmenné burzy. Tam som získaval ďalší svoj materiál.“ Veľmi intenzívne sa zbieraniu starých pohľadníc venuje posledné dva roky. „Pravidelne chodievam na dražby do Bratislavy, do Čiech, ale aj do Viedne a Budapešti, kde je takýchto pohľadníc najviac.“ Slovensko bolo súčasťou Rakúska-Uhorska, z oravských miest a obcí často posielali pohľadnice do Budapešti, kde žilo veľa Slovákov. Martin Rusnák zbiera pohľadnice vydané iba do roku 1935. Najviac ich má z rokov 1920 až 1930. Tie najstaršie, z konca 19. storočia, sú však najvzácnejšie. Mnohokrát ide doslova o unikáty, keď pohľadnica bola urobená z jedinej fotografie, ktorú zhotovil nejaký miestny majiteľ fotoaparátu. Ten mali v tom čase na vidieku obyčajne iba učiteľ, farár, notár, lekár alebo bohatší obchodníci. „Veľa pohľadníc posielali v tej dobe z Oravy Židia,“ hovorí M. Rusnák. V súčasnosti ich vlastnia takmer výlučne iba zberatelia.
Námestovský zberateľ si spomína, ako navštívil najväčší blší trh so starožitnosťami v Paríži. Jeho, pravdaže, zaujímali hlavne pohľadnice. „Bol som tam týždeň, ale prešiel som iba 6 obchodíkov s pohľadnicami. Viac sa stihnúť jednoducho nedalo.“ Mimochodom, v Paríži žije dcéra Jozefa Tisoňa, ktorého pokladá za „najväčšieho zberateľa pohľadníc na Orave“. Práve ona sa stala dedičkou jeho bohatej zbierky. „Je to škoda, pretože veľa pohľadníc z Oravy sa takto dostalo mimo nášho regiónu.“
Martin Rusnák si nechce výsledky svojej zberateľskej práce nechávať iba pre seba. A tak niektoré svoje pohľadnice poskytol do publikácie Dve tváre Oravy, ktorú vydal Marián Grígeľ. A v súčasnosti vystavuje zväčšené reprodukcie pohľadníc starého Námestova v Coctail bare na Nábreží Oravskej priehrady. Ako je známe, Námestovo bolo počas druhej svetovej vojny takmer úplne zničené mínometnými granátmi a požiarom. A navyše po roku 1954 bola jeho dolná časť zatopená vodami priehrady. Podoba tohto mesta zo začiatku minulého storočia je dnes zachovaná iba na fotografiách a historických dokumentoch, ako sú aj staré pohľadnice. Vďaka Martinovi Rusnákovi môžu teraz záujemcovia dvanásť z týchto podôb vidieť vystavených v spomenutom zariadení.