nosti. Nepochybne mu pri tom pomáha aj spolupráca s minuloročným finalistom speváckej súťaže SuperStar Peťom Bažíkom. Martin je totiž už tretí mesiac jeho „dvorným” fotografom. Hoci spolu cestujú po celom Slovensku a doma sa zdržiavajú len veľmi málo, my sme si s nimi „rande“ úspešne dohodli a pri káve sme im položili zopár otázok.
Ako sa rozbehla vaša kariéra po účinkovaní v SuperStar?
P. B.: Krátko po súťaži ma zastihlo dosť hektické obdobie. Mal som mnoho telefonátov, po ktorých som mal chuť všetko „zavesiť na klinec” a so všetkým raz a navždy skoncovať. Keď ma pozývali na prvé koncerty, bol som upozornený, že ma berú ako „poslednú možnosť”. Nebol to príjemný pocit a vtedy mi naozaj nebolo všetko jedno. Akosi som to však prehryzol, prispôsobil som si na seba ich požiadavky a išiel som. Potom sa pomaličky začalo šíriť moje lepšie meno. Odvtedy som bol na mnohých akciách, trúfam si ich odhadnúť aj na 80. Väčšina z nich bola benefičných – spieval som pre detské domovy, ústavy pre postihnuté deti. Dokonca som aj krstným otcom jednej triedy s postihnutými deťmi v Novom Meste nad Váhom. Teraz sa už pomaličky dostávam aj k plateným koncertom a akciám. Nemôžem povedať, že by to bolo perfektné, ale určite je to lepšie ako pred ôsmimi mesiacmi.
A čo spolupráca s Martinom Buznom?
P. B.: Keď bola v Trstenej súťaž DilongStar, všimol som si v zasadačke výstavu Martinových fotografií. Zaujali ma, pretože aj ja mám blízky vzťah k fotografovaniu. Martin potom ku mne prišiel a dlho sme sa rozprávali. Vtedy mi napadlo, že by som potreboval nejakého fotografa. Videl som, že má talent, tak som mu navrhol spoluprácu. Dohodli sme sa a hneď v nedeľu sme boli prvýkrát fotiť. Som toho názoru, že by bolo dobre, keby sa zdokumentovali všetky akcie.
Prečo práve Martin? Veď je toľko skúsených a dlhoročných fotografov.
P. B.: Myslím si, že pri vychytených fotografoch by som sa neuvoľnil a fotky by nepôsobili prirodzene. Pri Martinovi som sa síce zo začiatku tiež hanbil uvoľniť, ale tréma zo mňa po chvíli opadla. A prečo Martin? Najskôr ma o jeho kvalite presvedčili vystavené fotky. Až neskôr som zistil, že má hendikep a to ma ešte viac utvrdilo v mojom presvedčení, že ma bude fotiť práve on. Chodil som na mnoho benefičných akcií a videl som rôzne práce hendikepovaných detí. Spoločnosť ich často odsudzuje práve preto, že sú iné. Ich práca je však mnohokrát oveľa hlbšia a plnohodnotnejšia ako tvorba niektorých renomovaných umelcov.
Martin, ako vy vnímate novú prácu?
M. B.: Určite zodpovedne. Hneď na začiatku som si uvedomil, že nechcem nikoho kopírovať. Chcem byť sám sebou, aby ľudia pri pohľade na moje fotky vedeli, že som ich robil ja. Podpisové karty sme fotili so zámerom, aby si ľudia pamätali Peťa aj podľa toho, ako na nej vyzerá.
Ako sa s tým, že ste často preč z domu, stotožnili vaši rodičia?
M. B.: Zo začiatku sa všetkého trochu báli. Potom však spoznali Peťa, zistili, čo robí a teraz sú radi, že spolupracujem práve s ním.
A ako ste na tom s financiami, ktoré potrebujete do Japonska?
M. B.: V apríli som mal vernisáž v Bratislave, kde mi odovzdali 60 tisíc. Tie použijem na zaplatenie prvých nákladov, aby som vôbec mohol vycestovať. Potrebujem však ďalšie peniaze. Spolu s Peťom sme to vyčíslili približne na 40 tisíc. Vďaka médiám, aj vďaka Peťovi som sa už dostal trošku do povedomia verejnosti, takže teraz budem čakať, či sa nájde niekto, kto mi bude chcieť pomôcť.
Kde všade používate fotky?
M. B.: Väčšinou ich ukladáme na Peťovu osobnú internetovú stránku a najnovšie robíme aj fotky na jeho pripravovaný album.
Chystáte album. Kedy sa naň môžu fanúšikovia tešiť?
P. B.: Pôvodne som ho chcel vydať v septembri minulý rok. Vtedy sa mi však priplietli do života ľudia, ktorí mi to znemožnili. Tak som to preložil o dva mesiace. Práve vtedy som mal odísť s istým muzikálom do Kórei. Až do januára som bol zdržiavaný práve týmto muzikálom, napokon sme však nikam nešli. Ďalším termínom bol február. Nenašli sa ale sponzori, ktorí by ho financovali. Preložili sme ho teda na máj, no ani to nevyšlo. Konečne sa veci začínajú uberať správnym smerom. Ozvalo sa mi jedno žilinské rádio, ktoré mi navrhlo spoluprácu. Dnes sme už v polovici albumu a dúfam, že ho koncom júna či začiatkom júla budeme môcť krstiť.
Plánujete spolupracovať aj naďalej? Ako si predstavujete ďalšiu spoluprácu?
P. B.: Všetko závisí od toho, ako sa nám bude dariť, ale aj od spomínaného rádia. Mal by som byť totiž ich tvárou, takže by sa mali o mňa starať. Tu by sa už všetko riešilo cez zmluvy, mali by sme pevné honoráre za koncerty i fotografie.
Na záver nášho rozhovoru nám Martin prezradil ešte niečo: „Často som sa v mojom okolí stretával s Peťovými neprajníkmi. Chcel by som im len odkázať, aby nesúdili podľa toho, čo čítajú v bulvári, ale podľa toho, aký kto v skutočnosti je. Keby s Petrom trávili aspoň trochu z toho času, čo som s ním ja, pochopili by, čo je to za človek. Má obrovskú charizmu, zmysel pre humor a veľké, otvorené srdce pre všetkých.”
