Vtedy mnohí hľadajú pomoc vo svadobných salónoch.
Anna Munková z Trstenej vie o vedení svadobného salóna takmer všetko. Pred šiestimi rokmi si otvorila svoj prvý svadobný salón, dnes má dva. Keď sa vydávala ona, nemali vraj nevesty také vysoké nároky ako dnes. Keďže najbližšia „svadobka“ bola v Dolnom Kubíne, ženy si nemohli veľmi vyberať. Jedine, ak by sa chceli ísť previezť až do Martina, kde bol ďalší salón. „Vtedy nebolo toľko svadobiek, ako je teraz. Ukázali mi pár druhov šiat, ktoré boli voľné. Vyskúšala som si ich a tie, ktoré mi sedeli, som si zobrala. Samozrejme, že mi museli padnúť do oka, nemohla som však veľmi vymýšľať,” rozpráva Anna. Teraz sú už nevesty iné. Niektoré si vyberú hneď, iné chvíľu váhajú a niektoré sú veľmi nerozhodné.
Prečo sa vlastne Anna rozhodla vybrať práve týmto smerom? „V tejto oblasti sme sa rozhodli podnikať hlavne preto, lebo sme už predtým mali skúsenosti so spoločenskými a svadobnými akciami. Mali sme šťastie, lebo máme známych, ktorí majú prehľad v móde, skúsenosti so šitím a vedia, v čom spočíva práca v salóne. A okrem toho - ak chce človek podnikať a zarobiť, musí sa vyberať často i neznámym smerom. Je to veľmi pekná práca, ale aj namáhavá.,” hovorí.
Anna sa každú zákazníčku snaží poučiť, zaškoliť, vysvetliť jej, čo je pre ňu najlepšie. Nie všetky ženy to berú na vedomie, mnohé si však dajú poradiť veľmi rady. Prvoradá je však spokojnosť nevesty a hlavne o to majiteľke svadobky aj jej zamestnankyniam ide. „Pomaly si už ľudia začínajú zvykať, že šaty na svadbu je lepšie si požičať ako kúpiť. Aj keď sú ešte stále ženy, ktoré radšej vyhodia veľké peniaze za ich kúpu s mylnou predstavou, že sa im ich podarí po svadbe predať. Potom im však väčšinou sedia v skrini. Okrem toho, že sú veľmi drahé, vyžadujú si aj stále ošetrovanie a čistenie. Inak látka skoro zožltne a šaty stratia svoju hodnotu. Veľa žien už prišlo za nami s tým, že neurobili dobre, keď si svadobné šaty kúpili. Pri požičaní by mali o jednu veľkú starosť menej.“
Ako vyplýva z celoslovenských štatistík, počet sobášov z roka na rok klesá. Anna nám tiež potvrdila, že dnes sa mladé dievčatá vydávajú prevažne len vtedy, keď „musia“. Aj preto sa v salóne objavujú skôr ženy po 25-ke. Šaty sú šité tak, že sa vždy dajú o niekoľko čísel rozšíriť, skrátiť, či nejako inak upraviť. Každá nevesta by si však mala uvedomiť, že šaty treba objednať čím najskôr. Anna odporúča aspoň päť či šesť mesiacov pred svadbou. „Je ideálne objednávať ich aspoň pol roka pred svadbou. Vtedy si nevesta môže v kľude vybrať šaty, ktoré jej najlepšie sedia, a ktoré sa jej najviac páčia. Každá však k tomu pristupuje individuálne. Pre niektoré je to skoro, vo väčších mestách si ženy objednajú šaty aj rok pred svadbou.” A aké farby, strihy a materiály teraz letia? „Jednoznačne prevládajú šaty, korzety idú úplne bokom. Svetovým trendom sú šaty bez ramienok. U nás sú však svadby, na ktorých musí nevesta vydržať v šatách aj dvanásť hodín. Stáva sa nám, že si síce vyberú šaty bez ramienok, no dajú si ich tam našiť. Šaty by im bez nich určite nespadli, ale nevesty majú vďaka nim akýsi pocit bezpečia. Farebne prevládajú biele, ale pomaličky sa začína rozmáhať aj krémová. Pokiaľ ide o tie výstrednejšie, ako napríklad tieto extravagantné, tak tie nejdú u nás na odbyt takmer vôbec,” hovorí Anna, ukazujúc na nádherné ružovo-krémové šaty. Určite sa mnohí zamyslia nad tým, aké šaty sa vlastne do salóna vracajú. Svadobná noc môže byť predsa niekedy veľmi búrlivá... V spomínanom salóne sa však zatiaľ, našťastie, nestretli s výraznejšími poškodeniami. Hoci Anna robí s ľuďmi už viac ako šesť rokov, zatiaľ nemá ani jednu zlú skúsenosť. Niekedy je to náročné, no ako sama tvrdí, všetko treba brať s úsmevom. „Sú nevesty, s ktorými sa veľa nasmejeme a sú mladí páni, ktorí prídu za snúbenicami, a oživia celkovú atmosféru. Nie je vždy dobre, sú aj ťažšie dni, ale tie prejdú. A človek sa vďaka nim môže aj niečomu priučiť,” dodáva nakoniec Anna.
