každý deň žiacku knižku. Napriek tomu to nie je žiadna sranda. A aby toho nebolo málo, hneď v prvý deň na strednej škole sa posadí za ňu ten najkrajší chalan na svete. Pred prázdninami do nej vrazil a zhodil jej zmrzlinu. Ale to mu už ona dávno všetko odpustila. Len keby sa na ňu stále tak krásne usmieval a občas aj chodil do školy a nemal všetko „na saláme“. Aprílové dievča – pôvodný slovenský román pre ...násťročné už onedlho poteší mladé čitateľky.
V krátkom rozhovore predstavujeme autorku Martinu Solčanskú:
Prezradili ste nám, že príbeh ste napísali ako dvanásťročná. Čo bolo impulzom?
Možno to celé vzniklo z prebytku fantázie, možno z toho, že som sa nudila a nemala som čo čítať. A tak som vyhlásila, že si napíšem vlastnú knihu. Vtedy som snívala, že o pár rokov stretnem svoju celoživotnú lásku a tragicky sa do nej zaľúbim. A, samozrejme, on do mňa. Na mestskej recitačnej súťaži som uvidela jedného chlapca. Krásneho. Volal sa Andrej. A fantázia mi začala pracovať. O dva roky prídem na strednú školu a bude tam Andrej. Bude to najkrajší chalan z triedy a bude bohatý, čo mi vtedy pripadalo veľmi in. A bude zlý, zlí chlapci sú predsa príťažlivejší. A začala som písať. Prvý zošit, prvá kapitola, druhá... druhý zošit. Potom som „prinútila“ niektoré svoje spolužiačky čítať. Samozrejme, ochkali nadšením a nejaké tri sa tiež pustili do písania vlastného románu. Oni však skončili po niekoľkých stránkach, kým ja som to už mala celé premyslené až do úplného konca...
Čo sa potom stalo s Andrejom?
Neviem, už som ho nikdy nevidela, hoci sme vyrastali len niekoľko ulíc od seba. Jeho priezvisko radšej nezverejním, aby mi nezabúchal na dvere a neťukal si po čele. Navyše sa bojím, že už nebude taký krásny (smiech).
Prečo muselo uplynúť trinásť rokov, aby Aprílové dievča uzrelo svetlo sveta?
Po roku – dvoch moja záľuba v písaní románu ustala, ale myšlienku, že raz Aprílové dievča dokončím a vydám ako knihu, som mala dlhé roky v hlave. Pred niekoľkými rokmi som si spomenula na staré ošúchané zošity, vytiahla ich a začala čítať. Zasmiala som sa, zaslzila a začala odznova. Prečítala som jednu kapitolu a prepísala tak „dospelácky“... Ale podstata príbehu zostala. Naivná Bibiána, premúdrelá Žela, fifleny Alica a Petra a samozrejme hybný motor toho všetkého – jeden obyčajný chlapec. Nuž a potom som „iba“ čakala na okamih, kedy nájdem odvahu ponúknuť rukopis vydavateľstvu. A tu je výsledok.
Takmer ako v rozprávke...
Až také jednoduché to nebolo. Najskôr dlho, dlho nič... Až po niekoľkých mesiacoch čakania som dostala z vydavateľstva odpoveď – kladnú! Už o pár týždňov bude moja kniha na pultoch kníhkupectiev. Ešte stále tomu nemôžem uveriť.
Odzrkadľuje Aprílové dievča spôsob uvažovania aj dnešných ...násťročných? Nájdu sa v ňom?
Keď som mala román iba v „šuflíkovej“ podobe, mnohí mi hovorili, aby som príbeh posunula do súčasnosti. Vraj písať o tom ako sa prežívala prvá láska v rokoch 1993 – 94 nebude dnešné dievčatá zaujímať. Bola som tvrdohlavá. Odpovedala som im, že to teda budem prezentovať ako „historický román“. Nakoniec som skusmo oslovila s prosbou prečítať si môj rukopis pár ...násťročných kamarátok a bola som prekvapená ich reakciami: „Je to presne ako to cítim ja. Moje pocity a myšlienky. Konečne sa všetci v príbehu vyjadrujú ako my. Je úplne skvelé, že tam máš také výrazy...“ Tak som usúdila, že tie dnešné dievčatá sú, našťastie, rovnaké ako som bola ja pred niekoľkými rokmi.
Veková kategória, ktorej je vaša kniha určená, má svoje zvláštnosti. Okrem iného majú nástojčivý pocit, že im rodičia a blízki vôbec nerozumejú. Nájdu pochopenie v Aprílovom dievčati? Pohladkáte im dušu?
Dúfam, že nájdu. Vychodila som tri školy, pôsobila krátko v školstve, takže viem, že v každej triede sú hviezdy, najväčší frajer, triedny šašo a ľudia, ktorí sú tak trošku mimo. Mne osobne stačí iba pozrieť na koncoročnú fotku akejkoľvek triedy a už viem, kto je kto. Ale späť. Takže napríklad ak niektoré moje budúce čitateľky sú v škole tak trošku mimo, tak ako hlavná hrdinka príbehu, budú rady, keď sa dozvedia ako bojovať proti triednym kráskam a pochopia, že je to tak v každej triede na Slovensku.
Pôvodnej tvorby pre vekovú kategóriu ...násťročných je na Slovensku žalostne málo. Stavili ste aj na tento fakt?
Stavila? Asi áno. Osobne je mi dnešných dievčat ľúto. Ja som v dvanástich rokoch prečítala všetky úžasné dievčenské romány od Eleonóry Gašparovej, Kláry Jarunkovej a ďalších autoriek. A dnešné dievčatá o týchto dielach nevedia... Prečo nepísať o ich pocitoch? Navyše môj príbeh obsahuje množstvo skutočných udalostí, a tak teraz moje okolie žiada podiel na honorári. Skutočne existuje niekto, kto nahádzal palacinky za šporák, preliezol susedovi do záhrady a vylial mu atrament do bazéna. Nič nie je vymyslené, nadnesené, všetko je slovenské, skutočné...
A skutočný Princ?
Ešte neprišiel. Nechápem, kde je...
