ktorý posledný rok študuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici, tu práve absolvoval diplomový koncert. Väčšina divákov prišla preto, že už s takýmito koncertmi skúsenosti má. Objavili sa však aj takí, ktorí vôbec nevedeli, na čo sa to vlastne prišli pozrieť. Reakcie a pocity počas koncertu aj po ňom však boli u väčšiny rovnaké – vnútorné naplnenie niečím nedefinovateľným, zvláštny duševný pokoj. Kde-tu sa dokonca objavili aj slzy. O perfektných výkonoch svedčil neutíchajúci potlesk po každej skladbe. Bolo jasné, že Hornooravský spevácky zbor zložený zo spevákov chrámových zborov Trstenej, Nižnej a Tvrdošína a známy Spevácky zbor slovenských učiteľov predviedli perfektný výkon. Bravúrne im pri tom asistoval ten, komu celý večer patril – mladý, ešte stále š
tudujúci dirigent Pavol Bažík. Po koncerte sme ho „v skratke“ vyspovedali.
Prečo ste sa rozhodli vybrať umeleckou cestou a čo vás viedlo práve k dirigovaniu?
Umeleckú dráhu som si vybral zrejme preto, lebo som bol k hudbe vedený odmalička.
Ovzdušie v rodine bolo od začiatku ovplyvňované hudbou. Moje rozhodnutie študovať hudbu bolo teda viac-menej plynulé pokračovanie toho, čo som mal ako dieťa na dennom poriadku. Prišlo to akosi samo a bolo to úplne slobodné a prirodzené rozhodnutie. A prečo práve dirigovanie? Skúšky na konzervatórium v Žiline som išiel robiť z klavíra, prípadne som sa chcel zamerať na cirkevnú hudbu. Pod vedením aktívneho dirigenta docenta Štefana Sedlického som však robil najskôr skúšky z dirigovania a napokon som v tomto obore aj zostal. Docentovi Sedlickému som za to veľmi vďačný a som rád, že som mohol u neho študovať práve toto zameranie.
Kto ešte sa vo vašej rodine venuje hudbe? Samozrejme, okrem vás a brata Peťa? A po kom ste zdedili hudobný talent a sluch?
V rodine sa hudbe venujeme všetci. Dokonca aj naše psy si s obľubou vyspevujú, keď hrá obecný rozhlas. Teda, ak sa to tak dá nazvať. Myslím, že všetci sme hudobné nadanie zdedili po rodičoch. Za jeho využitie, súčasný stav a kvalitu si však nesie zodpovednosť každý z nás sám. Každý ho rozvíja vlastným pričinením a poctivou prácou.
Koho ste doteraz mali možnosť dirigovať?
Dirigoval som veľa umeleckých zoskupení - spevácke zbory v rôznych kombináciách a počtoch, orchester, komorný zbor Slovenskej filharmónie, Spevácky zbor slovenských učiteľov a mnoho ďalších.
Čo je pri práci dirigenta najdôležitejšie?
Veľmi dôležité je vedieť cítiť... A to nielen hudbu, čo je, samozrejme, prvý predpoklad, aby sa s hudbou mohol človek zaoberať kvalitne. Cítiť musíte aj mnohé iné veci. Treba sa vedieť vcítiť do pocitov ľudí, do pocitov skladateľa, vlastne pociťovať aj celú prírodu a všetko okolo seba. Dovolím si povedať, že celý vesmír a celé Božie stvorenie. Beethoven kedysi dávno povedal, že hudba je vyššie zjavenie, než všetka múdrosť a filozofia - ja s ním úplne súhlasím, aj keď s takým hudobným géniom nemám odvahu porovnávať sa ani vo sne.
Ako bude hodnotený váš diplomový koncert? Mimochodom, viete už, ako dopadol?
Sobotňajší diplomový koncert bude hodnotený oponentom, ktorého pokladám za skvelého hudobníka a dirigenta. Aj preto budem brať jeho posudok s veľkým rešpektom. Netrúfam si predpovedať jeho konečný verdikt. Vyjadrenia sú však zatiaľ priaznivé.
Čo plánujete robiť po ukončení školy?
Rád by som sa venoval ďalšiemu štúdiu. Teraz by som sa chcel zamerať na psychológiu a muzikoterapiu a rád by som ostal pôsobiť v Banskej Bystrici. Mojím zámerom je však popri tom stále prispievať k zveľaďovaniu hudobnej kultúry na Orave.