Máme šancu byť ťahúňom aj v oblasti rozvoja vidieka

šánik – predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR. S oboma sme sa pri tejto príležitosti pozhovárali.

Z EÚ MÁME DOSTAŤ 90-93 MILIÁRD KORÚN
Po zvolení za krajského šéfa ĽS-HZDS ste pre naše noviny povedali, že vašou prioritou bude rozvoj vidieka. O čo konkrétne by malo ísť?
V. Pavelka: Ide o to, aby sa posilňovala ekonomika vidieka a aby sa z neho ľudia nevysťahovávali. Z Európskej únie, z programu rozvoja vidieka, by k nám malo v priebehu rokov 2007-2013 prísť okolo 90 až 93 miliárd korún. Vidiek chceme podporovať po viacerých osiach. Sú to rekonštrukcie budov a zavádzanie nových technológií v poľnohospodárstve, aby sme boli konkurencieschopní. To znamená, že sa bude klásť dôraz na rozvoj biomasy, posilnenie výroby a udržateľný rozvoj vidieka. Nejde len o poľnohospodársku výrobu, ale aj o krajinotvorbu, cestovný ruch, agroturistiku, zamestnanosť a ďalšie faktory, ktoré do tejto oblasti vstupujú.
Ako sa budú peniaze z eurofondov rozdeľovať? Bude to na základe projektov obcí a poľnohospodárskych subjektov?
V. Pavelka: Celý program rozvoja vidieka bol už schválený vo vláde a teraz je vo schvaľovacom procese v Bruseli. Počítame s tým, že v priebehu tohto polroku alebo prvý mesiac druhého polroku by mohol byť tento program Bruselom schválený. Tým pádom by z Poľnohospodárskej platobnej agentúry išli prvé výzvy na podávanie projektov a subjekty, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskou alebo lesníckou výrobou, ale i obce by si mohli podávať projekty v rámci jednotlivých osí.
Na aké projekty by sa mali zamerať Oravci? Čo by mohlo byť podporené?
V. Pavelka: Možnosti sú vo všetkých štyroch podporovaných osiach. Či už je to nákup nových technológií, oprava a rekonštrukcia budov, agroturistika a v rámci miestnych akčných skupín v spolupráci s obcami aj tvorba infraštruktúry.
Budú sa osobitne podporovať niektoré regióny, ako sú napríklad Orava, Kysuce či Liptov, alebo sa na to nebude prihliadať?
V. Pavelka: Je to program rozvoja vidieka, ale vidiek, je vlastne všetko okrem Bratislavy, ktorá má v tejto oblasti určité obmedzenia. Peniaze sa budú rozdeľovať pre celé Slovensko a bude záležať iba na jednotlivých subjektoch, aké kvalitné projekty si podajú. Keď to porovnáme s predchádzajúcim obdobím, tak poľnohospodári vyčerpali so svojimi projektmi 99,9 % všetkých prostriedkov, ktoré boli pre Slovensko určené. Takže nemám obavy, že by poľnohospodári nevyčerpali prostriedky, ktoré prídu v nasledujúcom plánovacom období.
Pri tejto príležitosti by som chcel pozvať pôdohospodárov a starostov obcí na seminár, ktorý sa bude na túto tému konať v piatok 25. mája v Hruštíne. Seminár organizuje ministerstvo pôdohospodárstva v spolupráci s Agromontanou a Zväzom poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR. Prídu odborníci z ministerstva a účasť prisľúbil aj minister Miroslav Jureňa.

POSLEDNÁ ŠANCA PRE POĽNOHOSPODÁROV A VIDIEK
Koľko má Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností členov?
M. Mišánik: V oblasti poľnohospodárskej výroby je na Slovensku päť samosprávnych organizácií. Náš zväz tu bol ako prvý a patrili do neho všetky poľnohospodárske družstvá. Niektoré sa pretransformovali a začlenili sa do iných organizácií. Naša organizácia v súčasnosti zastupuje 460 poľnohospodárskych subjektov, z ktorých 260 je aktívnych a 200 v pasívnej podobe. Ale pribúdajú ďalšie obchodné spoločnosti a náš zväz spolupracuje s Agromontanou, ktorá má zhruba 150 členov, takže dohromady zastrešujeme okolo 600 obchodných spoločností v rámci republiky.
Keďže ste od marca predsedom tohto zväzu, ako môžete zo svojej pozície pomôcť nášmu regiónu? Bude mať Orava nejaké výhody?
M. Mišánik: Myslím si, že veľmi veľké, pretože cez tento zväz sme kontaktným miestom na pripomienkovanie zákonov, legislatívnych predpisov a noriem. Sme prvým miestom, kde predstavitelia ministerstiev a parlamentu poskytujú materiály a sme priamym účastníkom v celom legislatívnom procese od jeho prípravy až po schválenie a sú aj zákony, ktoré zväz pripravuje samostatne. Chodíme do parlamentných podskupín, výborov, komisií, pozývaní sme tiež na rokovania s generálnymi alebo sekčnými šéfmi ministerstva pôdohospodárstva a potom sa spájame s ostatnými členmi poľnohospodárskej samosprávy a dohodujeme spoločný postup pri dotváraní predpisov. A ako zväz sme aj členom tripartity, Družstevnej únie a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, kde obhajujeme záujmy členov.

Môžete poľnohospodárom pomôcť aj v hospodárskom plánovaní, napríklad pri tvorbe projektov?
M. Mišánik: Bezprostredne po získaní informácií z legislatívy ich poskytujeme našim členom. Organizujeme rôzne semináre, školenia a teraz sa budeme aktívne spolupodieľať na podávaní informácií na nové plánovacie obdobie. To bude poslednou šancou na reštrukturalizáciu, diverzifikáciu, alebo naštartovanie tej činnosti, ktorú vykonávajú či budú vykonávať všetci žiadatelia o podporu nielen v poľnohospodárstve, ale vôbec na vidieku.
Ako vidíte Slovensko po roku 2013, keď sa program nového plánovacieho obdobia vyčerpá?
M. Mišánik: Ak sa Slovensko v tomto období naštartuje správnym smerom, má šancu byť ťahúňom v rámci Európy aj v tejto oblasti, teda v rozvoji vidieka, pretože má výhody, ktoré okolité krajiny nemajú. Je to koncentrácia (scelenie honov), vysoká zaškolenosť obslúh, takže naši farmári – a je jedno v akej forme pracujú – spĺňajú všetky kritériá, aby sa mohli uplatniť v celoeurópskom priestore.