raniciach zavolala zhrozená pracovníčka obecného úradu,“ vraví starosta Dlhej Bartolomej Gonos. Prívalová voda zobrala so sebou všetko, čo jej prišlo do cesty. Pôdu z polí na Stráni, bučinu, ktorá zahatala miestne rigoly. Keďže voda nemala kam odtekať, vylievala sa do dvorov a ulíc. Najhoršia situácia bola na vyšnom konci a v centre obce okolo kostola a reštaurácie. Ľudia sa tu museli brodiť v niekoľkocentimetrovej vrstve blata. Obyvateľom hneď po búrke prišli na pomoc hasiči z miestneho dobrovoľného spolku. Hadicami vystriekali najviac zanesené cesty. „V stredu sa do odstraňovania následkov potopy zapojilo aj Agrodružstvo z Dlhej a cestári. Poskytli nám potrebnú techniku a chlapov. Pomáhali aj hasiči a nezamestnaní v rámci aktivačných prác. Dnes už dedina vyzerá celkom dobre,“ uviedol uplynulý piatok popoludní B. Gonos. Naposledy sa podobná pohroma stala v Dlhej nad Oravou pred 9 rokmi. „Obec nutne potrebuje protipovodňový plán. Musíme urobiť opatrenia, aby sa už podobná situácia nezopakovala,“ dodal starosta.
Následky ničivého zúrenia vodného živlu odstraňovali v Dlhej nad Oravou ešte minulý piatok. Ako sme sa dozvedeli od chlapov, podobnú záplavu vody a bahna zažili obyvatelia obce aj pred jedenástimi rokmi. Príčinou boli hrady nasadených zemiakov na svahu kopca nad obcou. Riadky zemiačnisk išli nie vrstevnicovito (naprieč svahom), ale zhora nadol. Keď prišla prietrž mračien, všetku zeminu zo svahu, skaly a zemiaky zbierali potom v uliciach a dvoroch ľudia lopatami... Ďalšie dva roky sa situácia zopakovala, naposledy, ako spomínal starosta, pred deviatimi rokmi. Na tie roky si spomína aj Jozef Kuva, ktorého sme minulý piatok zastihli tiež ešte pri čistení dvorov – keďže majú so synom dva domy vedľa seba, spoločnými silami čistili aj dva dvory. „Keď som chcel ísť v utorok večer domov, ani brána sa nedala otvoriť, tak vysoko sme mali naplavené blato.“
Autor: mp
