školu, v ktorej sa má údajná nálož nachádzať, polícia musela zabezpečiť priestory základnej a materskej školy a aj učilišťa. Bombu našťastie nenašla. Vinníkovi aj napriek týmto skutočnostiam žiadny trest nehrozí. Polícia totiž zistila, že anonymné oznámenie podal žiak základnej školy. A keďže má 13 rokov, podľa zákona je ako maloletý nestíhateľný. Trestný postih platí len pre osoby, ktoré dosiahli 14. rok života. „V súčasnej dobe je začaté trestné stíhanie voči prečinu šírenia poplašnej správy. Keďže bolo vyšetrovaním preukázané, že sa ho dopustil maloletý páchateľ a zákon nepripúšťa trestné stíhanie maloletých, trestné stíhanie bude zastavené. Vyšetrovateľ bude mať s mladíkom ešte pohovor, počas ktorého mu vysvetlí nebezpečenstvo a dôsledky jeho konania. Prípad sa následne založí do spisu,” povedal Rudolf Kubík, riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Dolnom Kubíne.
Šíriteľom poplašnej správy je podľa našich zistení Adam L. z Podbiela. Žije v neúplnej rodine, kde sú rodičia rozvedení. Vo svojej výpovedi uviedol, že k jeho konaniu ho inšpirovala správa, ktorú videl v televízii. Chcel si vraj vyskúšať, čo sa po nahlásení bomby bude diať. Polícia si za zákroky, ktoré prevedie, neuplatňuje náhradu škody. Tú si môže nárokovať konkrétny dotknutý subjekt. V tomto prípade školské zariadenia. Náhradu môžu vymáhať od rodičov súdnou cestou. “Priame škody nám nevznikli. Keby aj áno, neoplatilo by sa nám ísť do súdneho sporu. Hovorím zo skúsenosti. Ani po šiestich rokoch súdneho procesu sme neboli odškodnení v prípade muža, ktorý našu školu vykradol,” vraví riaditeľ SOU elektrotechnického v Nižnej Peter Smolár. Ani vedenie základnej školy nezvažuje podniknúť voči svojmu žiakovi právne kroky. “Rozhodli sme však už, že žiak bude mať zhoršenú známku zo správania na štvrtý stupeň,“ informoval nás riaditeľ ZŠ Ľubomír Ivan.
Keďže na maloletých páchateľov sa vzťahuje aj ochrana mena, verejnosť sa s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nedozvie ani jeho celé meno. Podľa psychológov by sa prezradenie identity minulo účinkom a malo skôr negatívny ako pozitívny dopad. Podľa R. Kubíka sa na Orave ročne vyskytne 4 až 6 prípadov anonymných ohlásení bômb. U mladistvých sa vyskytujú zväčša vo vzťahu k škole, keď sa chcú vyhnúť vyučovaniu, prípadne skúšaniu. Dospelé osoby sa takýmto spôsobom vyhrážajú najčastejšie svojim bývalým zamestnávateľom, alebo si vyrovnávajú účty s podnikateľskou konkurenciou.
