Zázrivčania nezabúdajú

Narodil sa v Zázrivej - Ráztokách katolíckym rodičom Jánovi a Anne, rod. Tužinskej - Frankovej. Od roku 1827 študoval na výtvarnej akadémii vo Viedni. V rokoch 1830-1871 pôsobí na Orave a Liptove. Preslávil sa najmä cirkevnými maľbami v 19. storočí, kedy bol skoro oficiálnym maliarom kostolov na Orave a v Liptove. Z jeho prác sa zachovali viaceré sakrálne maľby pre rímsko-katolícke kostoly v Hybiach (1843) v Zubrzyci (okolo r.1857) v Liptovskej Revúcej (1860) i v Kňažej (1867). Maľoval aj oravské ľudové kroje, zachovali sa na 14 obrazoch z r. 1831 v Národnom múzeu v Budapešti. Predstavujú postavy mešťanov, drobných zemanov, plátenníkov a iných mužov a žien oravského ľudu. Zdá sa, že bol i umeleckým glosátorom slovenského revolučného hnutia, o čom svedčia olejomaľby Rekvirácia, Slovenský poddaný v kruhu svojich vykorisťovateľov, Oráč, Zeman Varzely vo väzení a Oravskí zemania vo väzení.
Vyrobil 14 etnografických obrazov pre pripravovanú monografiu Daniela Szontágha o Oravskej stolici. Ilustroval knihu spisovateľa Eduarda Korponaya (1814-1891) Zrkadlo pre katolíckeho kresťanského žiaka. Jeho diela nájdeme v zbierkach Galérie hlavného mesta SR Bratislavy, v Etnografickom ústave SNM v Martine a v Néprajzi v Budapešti. Na veži v zázrivskom kostole sa tiež nachádza obraz Maximiliána Račkaya. Toto dielo by si už zaslúžilo zručné ruky reštaurátora. Na obraze je muž a krížom (meno svätého nie je známe) a anjel. Obraz je v dolnej časti poškodený, roztrhaný, kúsok z neho chýba. Dá sa prečítať nápis: Ex Voto pinxit Max. Ratskay 1854. Tento zázrivský umelec zomrel 15. júla 1872 v Tvrdošíne, kde bol roku 1868 podrichtárom a roku 1871 členom školskej stolice.