ojou rodinou z Námestova. „Páčilo sa mi tu, bol som rozhodnutý pre Vyšný Kubín. Manželka pracovala ako vedúca jedálne takmer 14 rokov. Ja som sa tiež živil reštauračnými službami. Robil som čašníka, majstra odborného výcviku i prevádzkara,“ rozpráva nám svoj životný príbeh Tomáš. Dolnokubínčania ho poznajú z takých lokálov ako bola obľúbená, no dnes už nejestvujúca Vináreň pod Chočom či reštaurácia pri štadióne. Vyučil sa na Slanici v odbore kuchár-čašník a vzdelanie si ešte doplnil na Hotelovej akadémii v Piešťanoch. „V tom čase, na prelome 60. a 70. rokov, sa málo absolventov zamestnávalo v službách. Ani žiaci posledného ročníka základných škôl nemali záujem o štúdium v hoteliérstve. Preto prijímali už vyučených študentov. Mali väčšiu istotu, že neskôr zostaneme pracovať vo svojom odbore,“ hovorí 54-ročný vdovec. Oproti predošlej práci sa mu tá terajšia zdá oveľa pokojnejšia, menej náročná a stresujúca. „Je to neporovnateľné, také leháro,“ tvrdí. „Tu dopredu viete, koľko stravníkov príde na obed a podľa noriem navaríte. V reštaurácii ste to nikdy nemohli tušiť. Navyše, robilo sa piatky, sviatky, cez deň aj v noci.“ Tomáš mal po zmene povolania problém zvyknúť si na „neprimerane“ dlhé voľno, najmä počas školských prázdnin. Privykol si však a uplynulé leto si doprial dovolenku vo Švajčiarsku.
Pod jeho vedením varia v školskej jedálni dve kuchárky. Spolu sa starajú o takmer 90 hladných krkov. Zhruba 60% z nich sú však cudzí stravníci. „Sme malá škola s nízkym počtom detí. Zatiaľ sa obci darí udržať nás. Kedykoľvek sa to ale môže zmeniť. Neviem, čo budem potom robiť. Po smrti manželky sa stále hľadám. Do pôvodného zamestnania by som sa asi nevrátil. Neviem, či by som zvládol to tempo,“ konštatuje Tomáš. Keďže jeho jediný syn žije s priateľkou v Žiline, zostal v dome sám. Pred rokmi pristavili k 120-ročnej drevenici, odkiaľ má údajne korene prvá slovenská herečka Oľga Borodáčová, menší domček. Tomáš zvažuje, že odtiaľ odíde. „Aj keď so synom váhame. Rozprávali sme sa totiž, že to nebude len také hocijaké miesto. Neďaleko je dom, v ktorom vyrastala Margita Figuli, a obďaleč zase miesto, kde stál rodný dom Pavla Országha Hviezdoslava. Spolu s naším vytvárajú akýsi trojuholník. Zhodli sme sa, že na tom niečo musí byť, keď z tých pár metrov štvorcových vzišlo toľko slávnych osobností,“ zamýšľa sa T. Jankuliak.
