Štvrtok, 30. jún, 2022 | Meniny má Melánia

Po stopách starej železničky...

Dnes, v dobe najnovších výdobytkov techniky a širokých možností spôsobov dopravy, sa len málokto zamyslí nad tým, ako to bývalo kedysi. Pred sto rokmi bol hlavným druhom dopravy na Orave kôň a konský povoz. Ľudia často dokázali prejsť mnoho kilometrov peš


o, len aby sa dostali tam, kam chceli. A vôbec im to nevadilo! Keby si mal teraz človek predstaviť život bez autobusov, áut, lietadiel a vlakov, asi by to ani jeden z nás nedokázal. Hádam len tí, ktorí si ešte dávne doby pamätajú... Tých však už nie je veľa. S dopravou a prepravou ľudí to kedysi bolo také isté, ako s prepravou dreva. Z našich majestátnych hôr sa tak, ako aj teraz, vo veľkom vyvážalo drevo. Ľudia však museli prísť na spôsob, ktorý by im ich prácu uľahčil. Kone síce dokázali stiahnuť obrovské kmene z hustých a strmých lesov, ale čo s ním potom? Jednoduché riešenie - treba vybudovať lesné železnice! Tak sa aj stalo. Začiatkom minulého storočia sa ich vybudovalo naozaj dosť. Málokto však vie o jednej, po ktorej už dnes neostala takmer ani chabá pamiatka či spomienka. Na lesnú železničku Podbiel - Brestová sa už po mnohých rokoch, bohužiaľ, zabudlo... Nájsť informácie o jej vzniku, fungovaniu a zániku nebolo jednoduché. V kronikách sa buď nespomína vôbec, alebo len veľmi krátko. Našťastie však existujú ľudia, ktorí sa takýmto veciam venujú a zaznamenávajú ich.

SkryťVypnúť reklamu

NESPOKOJNÍ MAJITELIA PÔDY
Výstavbou železničky sa cítili dotknutí vtedajší obyvatelia Habovky a Zuberca. Bodaj by aj nie - mala predsa ísť po ich súkromných pozemkoch! Ešte pred začiatkom jej výstavby si teda spísali určité požiadavky, ktoré potom vznášali pred komisiou. Z mnohých spomenieme aspoň niektoré. Habovčania a Zuberčania žiadali platné právo na kurivové drevo, ktoré si mohli dvakrát do týždňa zadarmo nazbierať. Taktiež tam bola podmienka, že ročne si budú môcť narúbať a zviesť na železničke 200 metrov palivového dreva pre školy a faru. Železnička musela ísť len cez kamene a vrbiny, aby ani na maličkom kúsku nezasahovala do ich oráčiny. Ak by sa niečo stalo a železnička by spôsobila škodu na dobytku, alebo na čomkoľvek, čo patrilo do chotára, musel to hradiť komposesorát. Habovka si okrem toho vyžiadala aj pozemky za tie, ktoré mali byť zabraté koľajnicami.
Ako vidno, už vtedajší ľudia vedeli, aká je cena pôdy. Samozrejme, museli si teda svoje majetky nejako poistiť, prípadne ich nahradiť za iné. Nič predsa nie je len tak zadarmo. Pravdepodobne však boli všetky požiadavky splnené, pretože železnička sa stavať začala. Najprv len do Habovky...
Hlavným dôvodom, prečo bolo nevyhnutné ju vybudovať, bola potreba dopravy dreva z lesov, ktoré kedysi patrili Oravskému komposesorátu, do údolia Studeného potoka. Samozrejme, až ku konečnej stanici, ktorá bola v Podbieli. Povolenie na jej stavbu vtedy dostala istá firma z Bratislavy. Stavať sa začala 1. júla 1919 a pôvodne končila v Habovke. Hneď rok nato bola už na trati vykonaná tzv. technicko-policajná pochôdzka. Pri tejto slávnostnej príležitosti vtedajšie ministerstvo železníc udelilo stavebnej firme desaťročné užívacie povolenie. „Prvá“ trať merala takmer 11 km a ťahala sa pozdĺž Studeného potoka cez pozemky bývalých urbarialistov a jednotlivcov z obcí Podbiel, Oravský Biely Potok a Habovka. Malá lesná železnička zaberala 5,5 ha nájomnej pôdy, ktorá nebola zadarmo. Podľa nájomných zmlúv sa za ňu muselo ročne zaplatiť až 11 555 Kč! A to vtedy naozaj neboli malé peniaze...
Pôvodne desaťročný prenájom si bratislavská firma neskôr plánovala predĺžiť o ďalších desať. Už v roku 1930 však záväzky spojené s týmto prenájmom prevzal Oravský komposesorát, ktorý ju upravil, aby spĺňala všetky požiadavky bezpečnosti. Ani po prejdení pod správu iného orgánu však železnička nefungovala tak, ako by mala. Nebola používaná často, preto ju ani nikto neudržiaval. Spodok síce mala pevný, vybudovaný zo žulových balvanov a tvrdého štrku, vrch však už bol menej stabilný. Možno nepoctivú, či rýchlu robotu bolo vidno aj na jej samotnej konštrukcii - podvaly boli niekde dubové, niekde z mäkkého dreva, rôznych dĺžok, rozmerov a vzdialeností, váha koľajníc by sa tiež nedala nazvať jednotnou. Potreba rekonštrukcie na seba nedala dlho čakať - uskutočnila sa v rokoch 1930 - 1931. Na trati bolo v tom čase 19 priepustov, 5 drevených a 2 železné mosty.

SkryťVypnúť reklamu

PRIDALI ĎALŠÍ KÚSOK - KONEČNÚ, ČI ZAČIATOČNÚ STANICU V BRESTOVEJ
Niekedy v roku 1929 predložil komposesorát projekt Otta Metzla o predĺžení trasy lesnej železničky Podbiel - Habovka. Navrhoval, aby sa potiahla až na Brestovú, či dokonca aby mohla pokračovať do Oravíc! Od Habovky sa teda k trati v rokoch 1931 - 1932 pridalo ešte ďalších takmer 7,5 km. Druhá technicko-policajná pochôdzka sa uskutočnila v decembri 1932. Železnička dostala prevádzkové povolenie až na 60 rokov.
Na začiatku trate, teda v Podbieli, bola výhrevňa pre jednu parnú lokomotívu. Najskôr to bola trojnápravová lokomotíva, ktorá za sebou dokázala potiahnuť päť ton nákladu. Keď v roku 1930 Oravský komposesorát bral na seba všetky záväzky spojené so železnicou, toto vozidlo neprevzal. Bolo teda potrebné zakúpiť nové. Hneď rok nato sa sem dostala nová lokomotíva Kolben-Daněk. Na prípravu palivového dreva slúžilo šesť plošinových vozňov. Guľatinu z našich najkrajších hôr zvážalo 18 dvojíc železných podvozkov. Čo by to však bolo za železničku, keby na nej nebolo aj niečo, na čom by sa prepravovali ľudia? Preto tu nechýbali ani špeciálne upravené vozíky.
Vlak nejazdil celých 24 hodín denne. Väčšinou chodil len v určitých hodinách, spravidla vždy cez deň. Zaujímavé však je, že tu nebol žiadny cestovný poriadok a k dispozícii nebol ani telefón. Pravdepodobne sa s nikým nepotrebovali dohovárať a nikto nemusel vedieť, kedy má vlak odísť, či prísť... Mal však stanovenú maximálnu rýchlosť - 20 km/h!
Spomínaný druhý úsek železničky smeroval až do oblasti, kde je dnes vchod do Múzea oravskej dediny. Tu bola stanica a nákladisko dreva. Trať sa potom kľukatila a prechádzala až do Oravíc. Tu bol jej koniec. V čase zrodu tejto druhej etapy sa dokonca uvažovalo aj o tom, že by mohla viesť aj ďalej, pozdĺž údolia potoka Bobrovec. To už, bohužiaľ, nebolo možné...

SkryťVypnúť reklamu

A PRIŠLI POVODNE...
Životnosť železničky bola veľmi krátka. Prvýkrát prišla veľká povodeň 17. júla 1934. Zobrala všetko, čo jej prišlo do cesty. Strhla mosty, ktoré boli na Studenom potoku, vytrhala mnoho metrov koľajníc, nechala za sebou iba spúšť... A pritom to bolo len jeden rok po tom, čo bola dostavaná celá trať! Vtedy sa ju však podarilo ako-tak opraviť. Potom prišli ďalšie povodne, ktoré jej tiež nepomohli k dobrému stavu. Následne bola niekoľkokrát opakovane opravovaná. Prišiel však rok 1936, kedy ju už nebolo možné zachrániť. Po prietrži mračien, kedy značnú časť trate splavila voda, už prevádzka nebola obnovená. A pritom protokol s prevádzkovým povolením železnice bol vystavený až do 8. júla 1989!
Na Brestovej zostala po povodniach len lokomotíva. Vtedy bolo treba čakať do zimy, lokomotívu rozobrať a po častiach ju odviezť na saniach až na nádražie v Podbieli. Odtiaľ ju neskôr previezli na Kysuce, na Vychylovku, kde slúžila až do roku 1966. Miestami, najmä v lese pod skanzenom, je dodnes poznať teleso trate železničky. V posledných rokoch sa objavujú hlasy na aspoň čiastočné sprevádzkovanie tejto bývalej lesnej železničky pre rekreačné využitie. Bude nasledovať niektoré svoje predchodkyne a podarí sa ju opäť oživiť?

NA ZÁVER NIEČO ZO SPOMIENOK
Nájsť ľudí, ktorí si na tak dávne časy ešte pamätajú, je už dnes takmer nemožné. Predsa len sme však objavili jedného pamätníka. Rudolf Válek býva v Oravskom Bielom Potoku a v čase našej návštevy akurát vyrábal metly. Sympatický 93-ročný deduško nás ochotne prijal a veľmi rád si s nami zaspomínal na staré časy. Hoci bol počas výstavby železničky ešte malý chlapec, pamätal si zo začiatku storočia mnoho vecí. „Pamätám si, keď išla prvý raz. To bola vtedy veľká sláva, lebo dovtedy sme tu nič také nemali. Veľa ľudí sa bolo pozrieť na štart lokomotívy a deti za ňou behali pozdĺž celej trate. Keď som chodil asi do piatej triedy, opravovali ju. Ukladali nové, silnejšie koľajnice a zakúpili aj nový stroj. Najprv končila pri prvom moste za dedinou, kde sa už začína habovský chotár, potom ju potiahli až na Brestovú. Celá trať viedla pozdĺž potoka. Pamätám si, že som ešte nosil do hory obed môjmu ujovi, ktorý s ďalšími chlapmi sťahovali z hory drevo a nahadzovali ho na vozne - ručne! Potom prišla veľká voda a tá brala všetko - mosty, koľajky, mostíky,“ začal rozprávať starý pán. Napokon dodal aj zážitky z detstva spojené so železničkou. „Robotníci, ktorí zvážali na železnici drevo, často odstavili vozne hocikde. Ako deti sme sa na nich potom vozili. Keď to nabralo veľkú rýchlosť, mnohí vyskakovali za jazdy, lebo sa báli. Alebo si spomínam, že raz sa spustil vozeň aj s drevom bez stroja. My sme boli blízko železnice a všade bol hrozný hluk. Videli sme len, ako to okolo nás rýchlo preletelo, ale už neviem, kde vozeň skončil,“ dodal na záver.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Škrty robia aj ľudia s vyššími príjmami. Kto obmedzuje čo?
  2. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. V zateplenom dome je o päť stupňov menej. Ušetríte stovky eur
  5. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  7. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  8. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  1. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  2. V zateplenom dome je o päť stupňov menej. Ušetríte stovky eur
  3. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  4. Stredoškoláci z Trnavy vyražajú na Shell Eco-marathon
  5. Ďalší ekologický krok BILLA
  6. Vysoké Tatry: Úrazovosť v horách narastá
  7. Orange poskytne návštevníkom Pohody najlepšiu sieť
  8. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  1. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 11 987
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 096
  3. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 8 968
  4. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 372
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 854
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 773
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 164
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 129

Blogy SME

  1. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  2. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  3. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  4. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  5. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  6. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  7. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  8. Tomáš Jacko: Mala by sa prezidentka stretávať s extrémistami?
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 183
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 7 473
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 5 959
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 4 428
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 045
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 681
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 290
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 130
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

V regióne platí výstraha tretieho stupňa.


TASR 6 h
Bežcom nečakalo len horúce počasie, ale aj nádherná scenéria.

Už v nedeľu sa beží Žaškovský minimaratón, jeden z najstarších behov na Slovensku.


10 h
Športový riaditeľ Dukly Jozef Mores má zo spolupráce veľkú radosť.

Viac o detailoch rokovaní a dohode oboch klubov prezradil Jozef Mores.


15 h
Námestovská radnica obnoví aj ihrisko na Brehoch.

Námestovská radnica chce začať s prácami už toto leto.


16 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Záhorie má podľa klimatológa najvyššiu pravdepodobnosť vzniku tornád.


16 h

Ďalší duchovný, ktorý pôsobil v tej istej oravskej farnosti, na svoj trest čaká.


28. jún

V regióne platí výstraha tretieho stupňa.


TASR 6 h

Priehradu ešte len napúšťajú po rozsiahlej rekonštrukcii. Je mimo prevádzky.


28. jún

Blogy SME

  1. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  2. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  3. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  4. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  5. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  6. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  7. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  8. Tomáš Jacko: Mala by sa prezidentka stretávať s extrémistami?
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 183
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 7 473
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 5 959
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 4 428
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 045
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 681
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 290
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 130
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu