sutina, ktorú je najmä vzhľadom na jej množstvo komplikované legálne likvidovať. Takýto odpad je vidieť na brehoch riek najčastejšie. Horšie je, že sa v ňom nájdu aj plasty, sklo alebo železný šrot. Niekedy dokonca aj živočíšny odpad. Podľa zákona je za odpad na nelegálnej skládke zodpovedný majiteľ pozemku. Obec by mala vlastníka vyzvať, aby skládku zlikvidoval a ak sa tak nestane, má voči nemu začať správne konanie a prípadne ho aj pokutovať. Obyčajne to však býva tak, že na znečistený pozemok nevyviezol odpad vlastník, ale niekto iný. Pokutovať vlastníka sa zdá preto samosprávam dosť neseriózne.
„V minulých týždňoch vykonalo Povodie Váhu v spolupráci s CHKO Horná Orava kontrolu nelegálnych skládok v regióne Oravy. Vysoký počet čiernych skládok zistili aj v katastri našej obce,“ hovorí starosta Brezy Ladislav Matejčík. „Krajský úrad životného prostredia na základe toho začal i voči nám správne konanie.“ V konečnom dôsledku je za nelegálne skládky zodpovedná obec, v katastri ktorej sa skládky nachádzajú. Krajský úrad ŽP nariadil obci Breza, aby nelegálne skládky odstránila do 31. mája. S touto prácou už obec začala, ale bude ju to stáť neplánované finančné prostriedky z obecného rozpočtu, ktoré by mohla vynaložiť na niečo iné. „Plasty a sklo musíme vyzbierať, s tým sa nedá nič robiť. A podobne aj kovový šrot. Ostatný odpad, ktorý sa dá spáliť, spálime. Stavebnú sutinu, kamene a zeminu musíme zarovnať a zasypať hlinou. Budeme to robiť s vlastnými pracovníkmi a strojmi. Keby sme si objednali firmu, stálo by nás to najmenej pol milióna. Ak to takto bude pokračovať aj v budúcnosti, môže sa stať, že poplatok za odpad nebudeme mať 250 korún na občana ročne, ako je to teraz, ale 1000 korún. Náklady na zabezpečenie likvidácie nelegálnych skládok by sme museli preniesť do tohto poplatku,“ vysvetľuje L. Matejčík.
Autor: rj
