„7. - 8. mája už starý kostol porozoberali a drevo predali jednotlivcom, alebo na stavbu, alebo na okurivo. Mali ho kúpiť Vasiľovci, ale potom odstúpili od toho. Z toho dreva má dom Jozef Šeliga, kožušár v Hruštíne č. d. 322 a v Babíne Jozef Tisoň.“ Takto sa opisuje koniec dreveného kostola v babínskej kronike. „Škoda, že nevydržali ešte zo dvadsať rokov. Dnes by mohol byť ten kostol v múzeu,“ hovorí Martin Matys, vedúci Miestneho kultúrneho strediska v Babíne. Drevený kostol bol totiž z architektonického hľadiska veľmi vzácny. Išlo o neskorogotickú celodrevenú stavbu z konca 16. storočia, ktorá stála do roku 1665 v Lokci. Keďže Lokčania si postavili nový kostol, starý drevený predali Babínčanom. Tí ho rozobraný previezli do svojej obce, znovu postavili a v roku 1666 bol vysvätený. Starý drevený kostol slúžil v Babíne 264 rokov. V decembri roku 1784 spišská biskupská diecéza vydala dekrét, ktorým určila patróna kostola a teda aj jeho zasvätenie. Patronát a pomenovanie „Kostol Zoslania Ducha Svätého“ prešiel aj na nový kamenný boží stánok. Drevený kostol si obyvatelia Babína v roku 1794 ešte rozšírili.
Hneď ako starý kostol rozobrali, začali Babínčania stavať nový. V kronike sa píše: „Dňa 9. mája (1930 – pozn. red.) už základy kopali a 16. mája už betónový fundament robili pod vežu. Nový kostol stojí na mieste starého kostola v 2/3-ách tak, že 1/3 od dverí vypadla a je na strane od obce, lebo tak bola prvej brána kostola starého. Kostol je stavaný firmou Viliam Silbiger, inžinier z Tvrdošína, žid, ale svedomitý človek, pod dozorom Michala Milana Harminca, architekta z Bratislavy, ktorý nákresy kostola robil. Kostol dľa rozpočtu má stáť 671 270 Kčs.“ Stavba spočiatku napredovala dobre, aj kvôli priaznivému počasiu. Prvého júna 1930 bol vtedajším hruštínskym farárom Františkom Nadaškayom posvätený základný kameň. Na posviacke bol prítomný aj poslanec Národného zhromaždenia a dekan vo Veličnej Ignác Grebáč. V septembri 1930 bol hotový už aj kríž, ale svätili ho vnútri kostola, lebo vonku pršalo a hrozilo nebezpečenstvo blesku. Do základného kameňa i do kríža vložili Babínčania pamätné listiny. Obci však vznikli nečakané problémy s financiami, preto sa v lete roku 1931 obrátili s prosbou o podporu dostavby kostola na kanceláriu prezidenta v Prahe. V liste sa uvádzalo: „Podpísaní ako členovia zastupiteľského výboru obce Babín (okres Námestovo) úctive žiadame o nejakú podporu z nasledujúcej príčiny: Mali sme (urbárska obec Babín) v Žilinskej úverovej banke 290 000 Kčs, ktorý obnos sme zozbierali na stavanie nového kostola. Odpredali sme i majetok, lesy urbárskej obce len preto, aby sme mohli mať ako ostatní obyvatelia Oravskej župy svoj kostol. I začali sme stavaním kostola na jare minulého roku, ale už v lete, keď steny kostola boli postavené, horespomenutá Žilinská úverová banka prepadla, takže aby sme mohli dostať už náš nový kostol pod strechu, boli sme nútení vypožičať 50 000 Kčs z Ľudovej banky v Námestove, 100 000 Kčs od Jozefa Škuntu. Vzdor tomu, že nám sľubovali zo všetkých strán, že aspoň čiastku obnosu 290 000 Kčs nám banka hradí, nedostali sme doteraz nič; rozhodli sme sa to zdeliť slávnej kancelárii p. Prezidenta a dúfame touto cestou o priaznivé vybavenie našej žiadosti, že snáď bude nám umožnené dostavanie nášho kostola.“ Podpísaní boli starosta Matej Kunocha a ďalší pätnásti obyvatelia obce. Či prezident Babínčanom nejako pomohol, to sme sa z kroniky nedozvedeli. Napokon sa babínskym farníkom, aj napriek finančným ťažkostiam, podarilo kamenný kostol dostavať 15. júla 1933. A zároveň s dokončením kostola bol rozšírený cintorín o 471 m2.
Autor: rj
