Dolnokubínčania to už majú za sebou

ý s množstvom dovtedy nepoznaných starostí. Z amatérskeho klubu sa stalo zrazu plne profesionalizované družstvo. Hráči, s ktorými sa extraliga vybojovala, nemali dostatočné skúsenosti s takouto súťažou a preto boli prizvané posily aj zo zahraničia. Manažér Jozef Balko na začiatku sezóny plánoval, že kolektív bude zoskupený okolo dvoch skúsených „mazákov“ – Richarda Kleina a niekoľkonásobného reprezentanta SR Jozefa Lovíka. Silné duo Slovákov malo byť podporované dravosťou a technikou Chorváta Davora Velčiča. Hneď v prvom zápase sa zranil Jozef Lovík a celá koncepcia sa pomaličky začala rúcať. Dolnokubínčania sa však v prvom rade spoliehali na silu kolektívneho ducha. Nemajúc veľké oči po vstupe do súťaže, treba celý priebeh z pohľadu Dolnokubínčanov hodnotiť pozitívne.
Nikto nepredpokladal, ako si Oravci „zgustnú“ na minuloročnom majstrovi Slovenska – Lučenci. Práve v týchto zápasoch ukázali jednotliví hráči svoje nesporné kvality. Richard Klein, Davor Velčič, Ivo Barišič, Ognjen Jankovič, či Lukáš Dubovský boli ťahúňmi družstva, na ktorých sa dalo spoľahnúť.
Dolnokubínčania bojovali do poslednej chvíle o ôsme postupové miesto. V najnevhodnejšom čase ich zastihla maródka. Jeden z najdôležitejších hráčov – Davor Velčič „stál“ niekoľko mesiacov a mužstvo to naozaj cítilo. Po chorvátskom pivotmanovi sa už v tejto chvíli obracajú viaceré kluby. Nielen zo Slovenska. Štatistiky v Davorovom prípade hovoria jasne. V 12 vyhraných zápasov figuroval vysoký Chorvát deväťkrát na palubovke. Jeho strelecká potencia bola nepostrádateľným prvkom v hre Dolného Kubína. Výborne mu sekundovali Ivo Barišič a kapitán v pravom slova zmysle – Richard Klein.
Basketbalový svet Slovenska ohúril odchod Ľubomíra Douška z postu hlavného trénera. Nebudeme rozmazávať prečo. Podstatné je, že na uvoľnený post nastúpil Jozef Lovík.
Situáciu nemal rozhodne ľahkú. Schyľovalo sa ku koncu základnej časti a v družstve bol nebývalý „lazaret“. Jozef Lovík uskutočnil odvážny ťah, keď sa nebál do hlavného tímu zakomponovať juniorov Diežku a Záhoru. Obaja hráči sú domácimi odchovancami a budúcnosť dolnokubínskeho basketbalu môže ležať na ich pleciach. V play off však Dolnokubínčania narazili na najväčšieho ašpiranta na titul – Košice. Napriek nepopierateľnej snahe, predovšetkým v prvom zápase, prehrali sériu pomerom 0:3. Čo už. Vzhľadom k ambíciám a danej situácii, neodchádzali Oravci so sklonenými hlavami.
Pravdou je, že manažérska práca je na osobe Jozefa Balku. Pravdepodobne máloktorý z oravských funkcionárov bol počas roka v takom strese ako on. Nehovoriac, že v porovnaní s basketbalovými „gigantmi“ Slovenska, kde pracujú oveľa početnejšie realizačné tímy, si musí Jozef Balko vystačiť sám.
Udržanie basketbalovej extraligy zostáva naďalej prioritou. V druhom ročníku svojho pôsobenia v najvyššej súťaži, nastúpia Dolnokubínčania už do novej telocvične. Zároveň treba rátať s viacerými hráčskymi obmenami. Podľa slov trénera Jozefa Lovika, potrvá ešte dva roky, kým sa bude môcť väčšia časť odchovancov zapojiť k mužom. Veľa bude závisieť od vyhľadávania talentov a priblíženia basketbalu deťom ako športu, ktorý má perspektívu. V tomto ohľade Jozef Lovik neopomína slabšiu prácu telocvikárov na základných a stredných školách v ostatnom čase. „Na rozdiel od rokov minulých na dnešnej mládež vidieť, že im robia problémy základné koordinačné prvky. Ak sa nezobudí táto neodmysliteľná zložka vývoja práce s mládežou, pocítia to všetky športy. Nielen basketbal.“
Profesionalizácia je vo vrcholovom športe nutnosťou. Práve to je rozdiel medzi extraligovým basketbalom v Dolnom Kubíne a ostatnými športmi na Orave. Dúfajme, že osud bude pre dolnokubínsky basketbal priaznivý aj v nasledujúcej sezóne. Príprava hráčov sa začína 2. mája. Dvadsiateho prvého júna sa bude otvárať nová telocvičňa, ktorá bude hostiť medzištátny zápas mužov – Slovensko - Česko.