inujúci alkoholik. Alkohol nepije už od roku 1999, odkedy sa začal liečiť. Volá sa Paľo Madleňák a je predsedom Abstinentského klubu „Jaseň“ v Oravskej Jasenici, ktorý založil spolu s ľuďmi s podobným osudom 10. marca 2001. Bol to vtedy po trstenskom druhý abstinentský klub na Orave. Nedávno založili ďalší v Dolnom Kubíne.
Šieste výročie vzniku klubu si abstinujúci alkoholici pripomenú v máji výročnou schôdzou spojenou s plesom. Samozrejme, že to bude ples bez alkoholu. Na tejto udalosti očakávajú okolo 100 ľudí, vrátane hostí z iných klubov na Slovensku. „Najlepšiu spoluprácu máme s liečebňami a klubmi v Ružomberku, na Prednej Hore, v Šútove, ale pozývame aj zástupcov klubov z Prievidze, Žiliny, Trenčína, Myjavy, Medzilaboriec a ďalších,“ hovorí Paľo Madleňák. „Prvé štyri roky sme mávali len výročné schôdze. Až vlani pri 5. výročí nášho klubu sme sa rozhodli pre ples. A teraz to už bude tradícia.“
Ako sa od Paľa Medleňáka dozvedáme, na Slovensku je vyše 250 tisíc abstinujúcich alkoholikov – ľudí, ktorí podstúpili protialkoholickú liečbu. Väčšinou sú členmi niektorej z dvoch organizácií – Asociácie klubov abstinujúcich Slovenska (ASKAS) alebo Združenia abstinentov Slovenska (ZAS). A-klub „Jaseň“ v Oravskej Jasenici patrí pod ASKAS, ktorý zastrešuje vyše 60 klubov.
Paľo Madleňák nemá problém otvorene hovoriť o svojom alkoholizme a o tom, ako sa z neho dostal. Na liečenie šiel viac-menej nasilu. Skúšal síce odvyknúť si od alkoholu sám, ale nešlo to. Napokon bol v takom vážnom stave, že odpadával a dostával epileptické záchvaty. Keď raz odpadol, rodina začala konať a odviezli ho do nemocnice v Dolnom Kubíne. Odtiaľ sa dostal na detoxikáciu do vojenskej nemocnice v Ružomberku. To však nestačilo, musel ešte absolvovať liečbu v špecializovanej liečebni na Prednej Hore. „Keď som tam šiel, ešte som nechápal, že si už nikdy nemôžem dať pivo či štamperlík. Až asi po mesiaci liečby som si uvedomil, že všetko je inak. Po jednej prednáške, som si povedal: dosť. Človek, ktorý mal prednášku – bol to abstinujúci alkoholik – povedal nejaké trefné slová a ja som si zo sekundy na sekundu uvedomil, že som s pitím skončil,“ takto opisuje svoje „vyliečenie“ a „znovuzrodenie“ Paľo Madleňák. Vyliečenie v úvodzovkách, pretože z alkoholizmu sa vlastne vyliečiť nedá, človek musí jednoducho iba doživotne abstinovať. Teda nepožiť už ani kvapku alkoholu. „Treba pochopiť, že u človeka, ktorý bol liečený, neexistuje kontrolované pitie – že si dám len trošičku a podobné reči. Keby som si dal štamperlík, znova by som sa rozpil. V rodine alkoholika, ktorý absolvoval liečbu, treba vylúčiť alkohol. Mala by tam byť tzv. suchá domácnosť. Tu nemožno brať ohľad na návštevy – nech si myslia, čo chcú. Mať doma alkohol, je zbytočné riziko. Keď príde slabá chvíľa, človek vie, že je tam niekde fľaša a že si môže dať,“ upozorňuje muž, ktorý žije bez alkoholu už osem rokov. „Tiež je dobre mať niekoho na telefóne. Keď príde kríza, ísť s ním niekde na kávu, vyrozprávať sa a tak. Prejde to a zasa bude dobre. Ani nealkoholické pivo sa nesmie piť. Na liečení naučia, že netreba nad tým špekulovať – jednoducho viem, že nepijem, tak nepijem, netreba pokúšať osud.“
Abstinentský klub „Jaseň“ už pomohol dostať sa zo závislosti na alkohole viacerým. Nedávno vybavili cez klub liečbu dvom ľuďom. Jeden sa momentálne lieči v Šútove a druhý na Prednej Hore. „V poslednej dobe sa na nás obracajú zúfalé manželky alkoholikov, keď už nevedia, ako ďalej. Vysvetľujeme im, že už nemôžu od manžela - alkoholika počúvať večné sľuby, že od zajtra už prestane a podobne. Niekedy im trvá dlho, kým sa na nás nakontaktujú. Málo ľudí chápe, že alkoholizmus je choroba. A chorobu treba liečiť – ale nie tabletkami a sľubmi. Veľkou chybou je, keď manželky či manželia zakrývajú alkoholizmus svojich partnerov, nechcú, aby to vyšlo pred verejnosťou najavo. Je potrebné urobiť rázny krok a je lepšie od alkoholika odísť, ako s ním žiť, lebo tým trpí celá rodina. Alkoholik si musí vybrať – buď mu je milší alkohol, alebo rodina. My sme ochotní manželkám pomôcť,“ vraví P. Madleňák.
Alkoholici si nepriznávajú, že majú s alkoholom problém. Ak však nechcú stratiť šancu, musia si uvedomiť, že je s nimi zle a musia niečo so sebou robiť. „Závislým od alkoholu je človek vtedy, keď ráno cíti, že si potrebuje vypiť pivo alebo poldeci. Príznakmi sú napríklad zvýšené potenie, nespavosť, tŕpnutie nôh, žltnutie očí, nafúknutie či zvodnatenie tela. Vtedy je už najvyšší čas začať konať, lebo je len otázkou času, kedy to s človekom sekne,“ pripomína Paľo.
„Uvedomujeme si, že pre niektorých ľudí, napríklad z Oravskej Lesnej alebo Oravskej Polhory, je náš klub dosť ďaleko. Preto máme v pláne založiť klub v Zákamennom alebo v niektorej z okolitých obcí, a tiež v Rabči či Oravskej Polhore. Nie je pritom dôležité, či je klub veľký, alebo malý, dôležité je, aby sa ľudia stretávali a aby tieto stretnutia boli pravidelné. My sa napríklad stretávame každú stredu o 17.30 hod. v budove farského úradu, v Amande,“ vysvetľuje predseda oravskojasenického A-klubu a dodáva: „Vyzývam touto cestou ľudí zo spomenutých častí hornej Oravy, ktorí sa cítia byť dostatočne skúsení a majú dostatočné vedomosti o tejto problematike, aby sa nám ozvali. Radi sa s nimi stretneme a pomôžeme im založiť klub.“ P. Madleňák je takisto ochotný poradiť a pomôcť manželkám, manželom či príbuzným alkoholikov a alkoholičiek. „Môžeme sa s nimi stretnúť aj na neutrálnej pôde, nemusí to byť v klube, ak sa toho obávajú.“
Čestným predsedom a spoluzakladateľom A-klubu „Jaseň“ je František Mateja, ktorý abstinuje už 24 rokov. Webovú stránku klubu www.jasen.orava.sk charakterizuje týmito slovami: „Nie sú to klasické stránky na spôsob „čo je to alkoholizmus, ako sa prejavuje“ a podobne. Ale sú to skutočné príbehy ľudí, ktorí týmto peklom prešli a znova sa chcú zaradiť do normálneho života. Niektorým sa to podarí na prvýkrát, iní musia prejsť cez niekoľko recidív, aby pochopili, že pohárik musia do konca života odložiť bokom. A niektorým sa to nepodarí vôbec. A to je vlastne celá tragédia tohto problému. Prečo to niekto dokáže a niekto nie? Ja sám abstinujem už 24 rokov a na to slovíčko „prečo“ stále hľadám odpoveď. Nejaké rozumné vysvetlenie. A ak mám povedať pravdu, niekedy mám pocit, že som už k tomu vysvetleniu veľmi blízko, ale o chvíľku som zase od neho veľmi ďaleko. Tu nepomáhajú žiadne vedecké štúdie, žiadne lekárske knihy. Rozprávam sa s ľuďmi, ktorí abstinujú 35 rokov, ale aj s tými, ktorí nepijú len tri dni. Nezáleží na dĺžke abstinencie – tá závislosť ostáva stále rovnaká. Závisí jedine od prístupu k nej. Nedá sa však naučiť abstinovať. Abstinenciu musíme prijať ako súčasť svojho bytia. Jedno však máme všetci spoločné – minulosť a odhodlanie: chcem abstinovať a zase žiť.“
Všetci, ktorí hľadajú pomoc buď pre seba, alebo – čo sa stáva častejšie – pre svojho rodinného príslušníka, sa môžu ozvať na tieto kontakty: tel. 0915 954927, 0903 690912 (Paľo Madleňák), 0915 830316, 043/2388042 (František Mateja), e-mail: madlenak@centrum.sk, fmateja@orava.sk. Webová stránka klubu je www.jasen.orava.sk.
