Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Oravská bábkoherečka sa uchytila v tvrdom šoubiznise!

V rodine majú kňaza, policajta OSN, herca, murára... i bábkoherečku. Nie každý má v živote to šťastie ako Ľubica Dušaničová zo sedemdetnej rodiny Ondríkovcov z Liesku – živí sa tým, čo ju skutočne baví. Hoci chcela pôvodne robiť čosi iné, aj keď podobné,


zaúradoval osud a „odvial ju“ trošku bokom. Jej bratovi Milanovi Ondríkovi sa sen splnil – stal sa hercom. Ľubica mierne odbočila – k bábkoherectvu. No je spokojná a dnes by už nemenila.

NEODIŠLA LEN KVÔLI ŠKOLE...
Svoje detstvo, mladosť a prvý rok dospelosti prežila dnes 29-ročná Ľubica v rodnom Liesku. Po oslave devätnástych narodenín a úspešnom ukončení trstenského gymnázia odišla skúsiť šťastie do Bratislavy. „Hlásila som sa na viacero škôl. Chcela som sa dostať hlavne na herectvo, no nepodarilo sa. Na talentovkách som sa napokon dozvedela o bábkoherectve. Počula som, že sa tam tiež pracuje s hlasom a pohybom. O rok som skúsila - a zobrali ma. Veľa som o tomto odbore predtým nevedela, ani mame som presne nevedela odpovedať na otázku: Dievča, čo to z teba vlastne bude? No riskla som to - a dodnes neľutujem,” spomína Ľubica Dušaničová na svoje prvé dotyky s krásnym remeslom. Ako však sama tvrdí, štúdium nebolo jediným dôvodom jej odchodu z rodiska. „Rok predtým som sa na dovolenke v Maroku zoznámila s mojím dnes už manželom Michalom. Keďže som mu chcela byť stále nablízku, musela som z Oravy odísť. Zobrali sme sa pred piatimi rokmi a dnes máme spolu ročného synčeka Maximiliána, ktorého sme si „priniesli” z okružnej cesty po Európe. Starý kontinent sme prešli na motorke. Bola to najlepšia dovolenka v mojom živote.”

Skryť Vypnúť reklamu

UČILA SA AJ OD JÚLIUSA SATINSKÉHO
Hoci sa nedostala presne tam, kam pôvodne chcela, v podstate sa v škole učili veľmi podobné, či spoločné veci s herectvom. Spomína si hlavne na tance, javiskovú reč, umelecký prednes alebo spev. „Mali sme aj hereckú tvorbu, no základom bola tvorba bábkoherecká. Na nej sme sa postupne za štyri roky naučili narábať so všetkými druhmi bábok - maňuškami, javajkami, marionetami. Niekedy boli výsledkom iba cvičenia, ale robili sme aj inscenácie. Súčasťou štúdia boli umelecké dielne so zahraničnými pedagógmi, či rôzne kurzy zamerané na step, šerm,” hovorí. V rámci jedného takéhoto kurzu mala možnosť stretnúť sa aj s legendárnym hercom Júliusom Satinským. Stretnutie jej dalo veľmi veľa a je rada, že sa mohla naučiť niečo aj od takej veľkej osobnosti, akou pán Július určite bol.
Hneď po škole sa Ľubica uchytila v Starom divadle v Nitre. Keďže vtedy divadlo pociťovalo nedostatok mladých hercov, často dostávala aj mužské úlohy. „V bábkovom divadle sa ľahko stane, že herci dostanú rolu psa, plechovky, lampy. Raritou nie je ani to, že žena hrá mužské úlohy a naopak. Keďže mám nižšie položený hlas, ušlo sa mi tých chlapčenských a mužských naozaj dosť,” vysvetlila nám šikovná bábkoherečka.
Zaujímavosťou, ktorá sa dá zažiť len v bábkovom či alternatívnom divadle, je aj hranie na „viaceré strany”. To znamená, že jeden herec si v inscenácii môže zahrať viacero postáv. Samozrejme to neobišlo ani Ľubicu. „Môj rekord je 19. V inscenácii Ponitrianske vyprávky hráme traja herci 58 postáv. Takmer celé predstavenie sa iba prezliekame. Zatiaľ je to však najlepšia hra, akú som doteraz robila. Režíroval ju Ondrej Spišák, ktorý je podľa mňa najlepší súčasný bábkový režisér na Slovensku. Oveľa viac ho však poznajú v zahraničí.”

Skryť Vypnúť reklamu

S DIVADLOM SA CESTUJE
Nedávno si pani Ľubica spolu s kamarátkou a kolegyňou Agátou Solčianskou založili svoje vlastné malé divadielko TRALALA. Zo samotného hrania sa vyžiť nedá, takže aj preto museli nájsť inú alternatívu zárobkov. „Zatiaľ máme iba jednu inscenáciu - S dievčiskom sa nehráme. Žneme s ňou však veľké úspechy. Mali sme už vyše 60 repríz a sme na ňu právom hrdé. Je to predsa naše prvé, spoločné a veľmi vydarené dielo. Poznajú nás hlavne v okolí Nitry a v Bratislave. No mojím snom je navštíviť s týmto predstavením aj Oravu,” hovorí oravská Bratislavčanka. Keďže je mladá mamička momentálne na materskej dovolenke, v divadle zatiaľ nepracuje. Preto si zarába aj tým, že príležitostne moderuje akcie pre rôzne podniky. Občas dokonca spieva šansóny a s kapelou „vylepšené“ ľudové piesne.
Pokiaľ ide o cestovanie s divadlom po svete, nie je to až také vychytené ako u klasických hercov. Aj oni však majú možnosť spoznať krásy okolitých krajín. Možno necestujú často a ďaleko, isté je však to, že navštívili už dosť krajín. „S divadlom som absolvovala mnohé zájazdy. Ešte počas štúdia sme boli v Ľubľane a na juhu Talianska. So Starým divadlom sme navštívili rôzne festivaly v okolitých krajinách - Poľsko, Čechy, Maďarsko, Srbsko. Výhodou bábkového divadla je, že hlavným dorozumievacím prostriedkom nemusí byť vždy slovo. To mu dáva väčšie možnosti na cestovanie. V nedávnej minulosti sa chodievalo aj do Číny či Indie, no ja som to už bohužiaľ nezažila,” hovorí Ľubica.

Skryť Vypnúť reklamu

DIVÁCI SÚ NAOZAJ RÔZNI...
Najdôležitejšie pri práci bábkohercov je zaujať diváka. Pokiaľ sa im podarí osloviť všetkých návštevníkov, majú vyhrané. No nie vždy je to pravidlom. Ako tvrdí pani Ľubica, ich najčastejšími divákmi sú deti, ktoré však netreba podceňovať. Malý divák sa totiž nedokáže pretvarovať tak ako dospelí. Ak ho niečo nezaujíma, alebo ak sa mu to nepáči, dá to divadelníkom patrične najavo. Ale ak si deti dokážu získať, vedia hercov potešiť množstvom úprimných a pekných slov. „Deti majú najradšej, keď sa aj ony môžu zapojiť do hry. To je zaručený recept, ako ich udržať v pozornosti. Občas nás v divadle navštívia aj deti s telesným či duševným postihnutím. Majú bohatý vnútorný svet a veruže aj mňa veľakrát svojimi slovami a reakciami prekvapili. Na nedeľných predstaveniach sa stretávame tiež s rodičmi. Ak sme zaujali aj ich, môžeme si povedať, že predstavenie bolo dobré,” povedala nám Ľubka. A kto je na predstaveniach najhorší? „Najhoršie sú pani učiteľky! Samozrejme nie všetky. Hlavne tie, ktoré deti upozorňujú, aby nevykrikovali, aj keď ich k tomu nabádame my, alebo upozorňujú, aby sa nahlas nesmiali. No najhoršie sú tie, ktoré nemajú problém zodvihnúť si počas predstavenia vyzváňajúci telefón a pokecať si cez predstavenie s kamarátkou.”

DIVADLO NESMIE BYŤ PRE HERCA RUTINOU!
O čo v divadle určite nie je núdza, je zábava. Mnoho veselých príhod, vtipných narážok, nezávideniahodných situácií. Ako však tvrdí pani Ľubica, mnohé sú také, ktoré sa ani nedajú opísať. „Z počutia si však pamätám na takúto. Po predstavení si šla herečka, ktorá hrala Červenú čiapočku, zafajčiť. Práve tu ju videl jeden chlapček, ktorý s plačom hovoril svojej mamičke: Mami, Červená čiapočka fajčí! Alebo - počas predstavenia vošla do sály poštárka, aby odovzdala kolegyni doporučený list, pretože ju nikdy nemohla zastihnúť doma. Tak sa muselo predstavenie stopnúť, herečka si prevzala rekomando a pokračovalo sa ďalej. Sú aj také situácie, kedy si medzi sebou robíme „zle“. A veruže neraz som sa smiechu nezdržala a vybuchla som priamo na javisku! Myslím si však, že aj divákom sa takéto občasné vybočenie páči,” pokračuje so smiechom mladá bábkoherečka. Nezabudla podotknúť, že uznáva len vtipkovanie vo vhodných situáciách. Hoci sa nehnevá často, je niečo, čo ju dokáže veľmi rozčúliť. „Maximálne ma dokáže rozčúliť ľahostajnosť pri hre. Niekedy sa hercom stane, že sa pre nich divadlo stane rutinou a vtedy to na hre veľmi cítiť. Nemám rada takéto situácie a vtedy by som z javiska najradšej utiekla. Raz som takto „utiekla“ na dva mesiace na pešiu púť do Santiaga de Compostela, o ktorej bude aj dokumentárny film, ale to je zase úplne iné rozprávanie. O tom až nabudúce.”

JEJ NAJVÄČŠIA ROLA – ROLA MATKY
Ľubica sa dnes venuje divadlu pomenej. Jej prvoradú pozornosť si totiž v plnej miere vyžaduje malý synček Maximilián. A ako si jej rodina a manžel zvykli na to, čo robí? „Manžel mi moju prácu, ktorá je totožná s koníčkom, toleruje a myslím, že občas je na mňa dokonca hrdý. No a naši doma si už tiež zvykli, veď v rodine nie som jediná herečka. A tiež pribúda detí, takže aj mojich potencionálnych divákov,” hovorí so smiechom.
Určite mnohým napadne myšlienka, či sú aj medzi bábkohercami celebrity. Pani Ľubka nám potvrdila, že určite sú. „Petra Polnišová je moja kamarátka, veľa bábkohercov sa živí muzikálom (Viktor Horján), mnoho nás pracuje v dabingu (Heňa Jančišinová). No väčšina z nás si potichúčku robí svoju „robotku“ a nepotrebujeme byť až takí „in“. Niekedy som aj ja mala sen, aby ma každý poznal, aby som bola slávna, ale už ma to prešlo. Teraz si žijem kľudný život so svojou rodinkou a teším sa z momentálne mojej najväčšej roly a tou je rola matky,” dodala na záver oravská rodáčka, ktorá odtiaľto síce odišla, no na svoje korene nikdy nezabudne.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 694
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 147
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 501
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 102
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 931
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 282
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 479
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 569
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 282
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 994
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Bývalý futbalista našiel čaro v maratónoch. Bežal aj v Bostone

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Oravskú Lesnú tvorí osem osád, už v nej ani cudzí nezablúdia

Orientáciu v dedine zlepšili informačné tabule.

Novinka v Oravskej Lesnej pomáha v orientácii.

Naša ponuka pre školy: Toto máme pre menších školákov

V oboch pracovných zošitoch je veľa logických a zábavných úloh pre deti.

Mimoriadny projekt siete regionálnych týždenníkov MY.

Bolo síce krásne, ale mrazivo. Tu je pár fotiek

Fotovýlet okolo Oravskej priehrady.

Pohľad na stromy pod snehom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?