Na tejto púti sa určite nikto nenudil

sa vydala touto cestou.
„K organizovaniu pútí som sa dostala vyslovene riadením božím. Nikdy som si nemyslela, že budem robiť niečo takéto. Keby mi to bol niekto povedal, asi by som sa nad tým len zasmiala. Vlastne ani sama neviem, ako som sa k tomu dostala. Jednoducho to nebola moja vôľa, ale vôľa božia. Celá krása mojej súčasnej práce však spočíva v tom, že ma maximálne duchovne napĺňa. Uspokojuje ma a som šťastná, keď vidím, že za pánom Ježišom a Pannou Máriou idú ľudia v troch - štyroch autobusoch. Ľudia sa môžu modliť v kúsočku svojho srdca a stačí to. Púte však človeka pozdvihujú a nabíjajú ho zvláštnou energiou,” hovorí Marta Lemonová. Zatiaľ organizuje len púte po slovenských a poľských mariánskych miestach. Do roka pripraví priemerne osem pútí, boli však aj roky, keď spolu s veriacimi cestovala každý mesiac. Ako tvrdí, všetko závisí od ľudí. „Nie je problém vybrať miesto a zorganizovať púť. Problém je skôr v ľuďoch – či vôbec má kto ísť,” vysvetľuje. Modliť sa chodia na rôzne miesta, sú však aj také, na ktoré chodia veľmi často. Hlavne do Šaštína, k patrónke Slovenska – Sedembolestnej Panne Márii. Autobusy z Tvrdošína často mieria aj na miesta zjavenia: do Turzovky, Litmanovej a do Dechtíc. V Poľsku veriacich priťahuje hlavne Zibřidovská kalvária, ktorá sa koná každoročne na Veľký piatok a v Krakowe oslava Božieho milosrdenstva. Práve na tejto púti boli predminulý víkend aj veriaci z hornej Oravy. Z Tvrdošína do Krakova odchádzali štyri plné autobusy, ku ktorým sa v Trstenej pripojil ešte jeden. „Minulý rok išli do Krakova tri autobusy. Už vtedy bola organizácia riadne namáhavá. Prišla som veľmi vyčerpaná a povedala som si, že viac už toľko ľudí nezoberiem. Teraz sa však začali ľudia hlásiť v takom veľkom počte, až som bola prekvapená. Nikomu som nedokázala povedať, že práve on nemôže ísť,” hovorí organizátorka púte. Aj tento rok niesli pútnici so sebou obrovskú červeno-bielu kyticu, symbolizujúcu krv, vodu a lúče milosrdenstva. Sv. sestre Faustíne niesli tiež kyticu kvetov a sviečky. Naši pútnici mali šťastie, že dorazili do Krakova skoro ráno. Všetko si mohli pokojne prezrieť, nafotiť, pokojne sa pomodliť. Postupne však ku kláštoru a katedrále dorazilo toľko ľudí, že bolo v dave ťažké čo len zazrieť známeho človeka. Pútnici tu mohli vidieť novú katedrálu, ktorá je vystavaná ako Svetové centrum Božieho milosrdenstva. Zaujímavý bol aj starý kláštor, relikvie sv. sestry Faustíny, samostatná kaplnka pre Maďarov s relikviami sv. Štefana, či kaplnka Jána Pavla II. Oravskí návštevníci sa tešili aj na kaplnku blahorečenej sestry Zdenky Šilingovej z Krivej, ktorá však v čase púte ešte nebola otvorená. „Na tomto pútnickom mieste je množstvo vecí, na ktoré sa oplatí pozrieť. Je tam aj veľmi pekná krížová cesta, či cintorín, kde je pochovaná sv. sestra Faustína. Na tejto púti sa určite nikto nikdy nenudí,” dodáva organizátorka. A nezabúda podotknúť ešte jednu dôležitú vec: „Kresťania, ktorí pochopia o čom je božie milosrdenstvo, zistia sami na sebe, aké úžasné veci môžu urobiť. Pre seba i pre iných. Musia to však brať vážne a úprimne.”