mu sme sa s ňou mohli stretnúť a pozhovárať. Agneša Vrábľová je veľkým talentom operného spevu, ale u nás na Orave – s výnimkou jej rodnej obce – o tom vie zrejme len málokto.
ŠTARTOVACÍM MIESTOM BOL KOSTOL
Jej cesta k štúdiu operného spevu nebola jednoduchá, hoci spievala už odmalička. No kto by uvažoval na Orave o povolaní opernej speváčky či speváka? A tak sa aj Agneša Vrábľová po základnej škole rozhodla pre Strednú odbornú školu odevnú v Námestove, kde štyri roky študovala módne návrhárstvo. Ale práve počas štúdia na tejto škole sa začala o spev zaujímať intenzívnejšie a vybrala si ho definitívne za svoju životnú cestu. Všetko sa to však začalo v zákamenskom kostole – ten možno označiť, ako sama hovorí, za štartovacie miesto jej speváckej dráhy.
„Ako veriaca som chodievala do kostola a vďaka našim dvom organistom, Jaroslavovi Žatkuliakovi a Jozefovi Sivčákovi, som tam často spievala. Veľmi sa mi to páčilo, ale nikdy som si nepripúšťala, že by som sa tomu mohla venovať profesionálne. Vtedy som nevedela, že operný spev je niečo, čím sa dá naozaj uživiť. U nás na dedine to bolo niečo nové, s čím tu predtým nikto nezačínal,“ spomína si Agneša. „Spievala som žalmy, Ave Márie, prespievala som celé svadby, birmovky a všetky možné slávnosti. Hoci som už v siedmom-ôsmom ročníku základnej školy pokukovala po možnosti spev študovať, predsa len som si vybrala niečo praktické, aby som mala v rukách nejaký chlebík.“
Ale ľudia, ktorí ju počuli spievať, jej hovorili, že by bola škoda, keby jej hlas iba tak upadol a nerozvíjal sa. A tak sa napokon dostala k učiteľke spevu Romane Šumskej na ZUŠ v Dolnom Kubíne. „Pani učiteľka Šumská si ma vypočula a povedala áno, tento hlas sa musí školiť. Je totiž veľmi dôležité, aby sa hlas školil, pretože ak by si človek spieval, ako sa mu zachce, môže sa stať, že si hlas zničí, lebo s ním nevie narábať.“ U nej sa Agneša dva roky pripravovala na konzervatórium. Bolo to počas posledných dvoch ročníkov štúdia na odevnej škole. Pre nádejnú speváčku to boli dva roky tvrdej práce a odriekania. Dopoludnia bola v škole v Námestove a popoludní aj trikrát do týždňa cestovala do Dolného Kubína. Domov do Zákamenného sa vracala neskoro večer. „Mala som toho dosť, ale veľmi ma to bavilo a cítila som, že by som to chcela naozaj robiť. Je dôležité vedieť na sto percent, že to chcete robiť, pretože toto povolanie je síce krásne, ale veľmi, veľmi náročné. Vedela som, že si nemôžem dovoliť tak často chodiť na diskotéky alebo zábavy ako moje rovesníčky, pretože na druhý deň by bol môj hlas unavený. Hlavne potom, keď ma už prijali na konzervatórium do Žiliny, venovala som sa štúdiu spevu intenzívnejšie. Bolo to samé odriekanie, lebo štúdium operného spevu je 10 % talentu a 90 % driny.“ Tá drina spočíva v nekonečných technických hlasových cvičeniach, nacvičovaní ľudových a umelých piesní a až nakoniec aj árií z opier.
CEZ KONZERVATÓRIUM K PAVAROTTIMU
Po dvoch rokoch štúdia na žilinskom konzervatóriu Agneša prestúpila na známejšie a kvalitnejšie konzervatórium v Bratislave. Tam študovala ďalšie štyri roky, pretože štúdium je 6-ročné. Jej pedagógom bol Robert Szücs. Ten ju naučil všetko, čo potrebuje operná speváčka vo svojich začiatkoch vedieť. Agneša Vrábľová si však postavila pred seba vyššie ciele a tak sa prihlásila na štúdium operného spevu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V januári tohto roku úspešne urobila prijímacie skúšky – na jeseň by teda mala v štúdiu pokračovať. Medzitým sa však stala žiačkou famózneho talianskeho tenoristu Luciana Pavarottiho.
„V súčasnosti už tento slávny spevák aktívne neúčinkuje, ale dáva súkromné hodiny. Ja som sa k nemu dostala šťastnou náhodou, aby som mu mohla predspievať. Vypočul si ma a povedal mi, že by mal veľký záujem, aby som sa stala jeho súkromnou žiačkou. Poviem vám, veľmi ma to potešilo,“ priznáva sa slovenská operná nádej. Akoby aj nie, veď Pavarotti má iba 12 - 15 takýchto žiakov a ak si taká osobnosť operného sveta niekoho vyberie, určite to o niečom svedčí. V Modene, kde Pavarotti žije, je Agneša Vrábľová zatiaľ iba mesiac a momentálne nevie, ako dlho tam zostane. „Je to už práca na profesionálnej úrovni. Deväťdesiat percent roboty musím urobiť sama, Pavarotti chce počuť iba výsledok a potom mi povie iba nejaké nuansy. Povie vám tri - štyri slová a na ostatné musíte prísť sám. Práca s takým velikánom nie je nijaká sranda, ale je to pre mňa obrovská výzva a ja chcem túto šancu využiť naplno.“ Spýtali sme sa, či hodiny u takého majstra nie sú drahé. „Pavarotti je natoľko veľký, že to robí zadarmo, z lásky. Platíme iba klaviristu, ktorý je tam každý deň.“ Či sa Agneša na jeseň vráti študovať na VŠMU do Bratislavy, to ešte nie je jasné. „Uvidíme, ako sa to vyvinie. Je to naozaj skvelá škola. Keby som tam bola hoci iba dva mesiace, budem z toho žiť celý život. Sú to skúsenosti, ktoré mi už nikto nevezme,“ hovorí. Stretnutie s Pavarottim bolo pre ňu, ako sa priznala, doslova „šok, z ktorého sa dlho spamätávala“. „Je to človek veľmi srdečný, veselý a v prvom rade profesionálny. Keď sa dostanete k niekomu, kto robí toto povolanie celý život a robí to s láskou, potom to úplne inak odovzdáva.“
BEZ PODPORY RODINY BY TO NEŠLO
Agneša Vrábľová má podporu aj na Slovensku. Na konkurze v košickom divadle sa spoznala s Petrom Dvorským. „Tam som mala možnosť dlhšie sa s ním porozprávať. Povedal mi, že by ma okamžite do divadla zobral, ale finančné možnosti mu to nedovolili. Dvorský je, podobne ako Pavarotti, úžasný človek, ktorý napriek tomu, že sa stal slávnym, zostal skromným a obyčajným.“ Okrem neho a Pavarottiho je pre Agnešu vzorom operná speváčka Edita Grúberová a Talianka Mirella Freni.
Jej snom je spievať – tak ako jej veľké vzory – v opere. „Toto všetko robím preto, aby som mohla spievať naozaj celý život, aby som sa dostala do nejakého divadla a spievala v opere. V Modene sme mali jednu hodinu v divadle. Bol to úžasný pocit – spievať tam, to by som teda brala,“ vraví talent zo Zákamenného. „Chcem však pripomenúť, že veľkú zásluhu na tom, čo som dosiahla, má moja rodina. Keby som nemala takých rodičov, akých mám, tak by to bolo sotva možné. Viete si predstaviť, ako to bolo na dedine, kde chýbali informácie. Rodičia ma vždy podporovali, ale zároveň sa aj báli o moju budúcnosť, či sa tým uživím. Napriek tomu mi verili a vždy ma podporovali či už finančne alebo psychicky. A nielen rodičia, ale aj súrodenci.“ Agneša pochádza zo šiestich detí, pričom ona je najmladšia. Ale nikto doma nemá taký hlas, ako ona. Po kom teda zdedila spevácky talent? „Po babke z maminej strany. Od mamy viem, že babka a jej súrodenci chodievali na rôzne dedinské slávnosti a spievavali tam trojhlasy a štvorhlasy,“ vysvetlila Agneša Vrábľová, o ktorej budeme v budúcnosti iste ešte počuť.
