Keďže Ružomberok je od Oravy vzdialený „sťa by kameňom dohodil“, nebola na minulotýždňovom ružomberskom koncerte Arakainu o oravských fanúšikov núdza. No nie tak dávne vystúpenie Arakainu vo Veličnej oveľa viac priblížilo obecenstvu aktuálnu tvorbu novodobého Arakainu, ktorý bol v minulosti najviac spájaný s Alešom Brichtom. O tom, aký hudobný trend sa dnes snaží držať česká bigbítová legenda nám minulý týždeň porozprával zakladateľ Arakainu Jiří Urban.
Ste zakladajúci člen, jediný z pôvodnej zostavy. Arakain za 25 rokov prešiel viacerými fázami. Dobrými aj horšími. V akej fáze sa Arakain nachádza dnes?
Momentálne sa po ľudskej a hudobnej stránke nachádzame vo vynikajúcej fáze. Po drobnej obmene v zostave sme zistili, že si ako partia veľmi rozumieme. Po odchodoch A. Brichtu a P. Kolářa vieme, že nám to vydrží o niečo dlhšie. Cítim, že máme nový náboj. Dúfame, že si ľudia budú kupovať nosiče a chodiť na koncerty. Zdá sa nám, že to upadá. Trošku to kazí obraz toho, v akej fáze sa kapela nachádza.
Bubeník Lukáš „Doksa“ Doksanský zmenil strih. Čo vy nato?
Vzhľadom na to, že Doksa vyučuje na konzervátoriu, „Mánička“ už z neho zrejme nebude. Jednoducho si vymyslí takúto extravaganciu, ktorou nás zabáva.
Ako sa majú vaši spoluzakladatelia Arakainu - Aleš Brichta a Mirek Nedvěd?
Mirka Nedvěda stretávam raz za dva roky. V Prahe mám „rockáč“ (Rockový pub), takže sa sem tam zastaví na pivo. Myslím, že hrá v nejakej kapele, ale nespomeniem si, v ktorej. Pred dvomi rokmi s nami hral v kapele Gas 69. Bubnuje už len amatérsky, popri práci. Má už cez päťdesiat, ale vidieť to na ňom nie je. Aleš Brichta má vlastnú kapelu Aleš Brichta band, ktorá svoje nosiče úspešne predáva.
Ako ste brali odchody, či už A. Brichtu alebo ostatných?
Každý odchod bolí. Nesúvisí to len s negatívnymi vplyvmi po ľudskej stránke, ale prináša to aj technické problémy. Musíte zháňať náhradu, uvažovať, či nový človek zapadne do partie. To sa nám práve s touto zostavou podarilo. Kapela je živý organizmus. Je normálne, keď má toho niekto po desiatich rokoch plné zuby.
Čaká vás šnúra koncertov na Slovensku. Čo očakávate od slovenského publika?
Trošku sa obávam. Viem, že naše platne sa tu nepredávajú. Dozvedám sa, že veľa ľudí si myslí, že po odchode A. Brichty sme sa načisto rozpadli. Mám priateľku Slovenku, s ktorou žijem v Prahe. Správy zo Slovenska teda máme. Uvidíme, či sa nám podarí nadviazať na niekdajšie veľmi úspešné koncerty. Sme zvedaví, či sa bigbítové publikum na Slovensku nestalo ohrozeným druhom.
Po vypočutí vašej aktuálnej platne Labyrint je cítiť, že sa inšpirujete progresívnym štýlom. Sám ste priznal, že Machine Head môžete počúvať od rána do večera. Máte pripravené už nejaké nové veci? Ako ste spokojný s predajnosťou Labyrintu dnes? Nenarážate neustále na neoprávnené kopírovanie hudby?
S pirátstvom bojuje asi každý. Doposiaľ boli všetky naše vydané platne zlaté. Počítali sme, že si tento trend udržíme. Po prvých reakciách je zjavné, že nová, trendovejšia tvár Arakainu sa poslucháčom páči. Vzpruhou bol príchod Petra Kolářa a Honzu Toužimského. Obaja majú oveľa väčší rozsah, než A. Brichta. Myslím, že cez tri oktávy. Stali sme sa ľúbivejší. Dúfali sme, že posledná „doska“ bude čoskoro zlatá. Pomaly sa k tomu približujeme. Technické vymoženosti jasne podtrhujú pravidlo „čo Čech môže, to ukradne.“ Takže kradne aj muziku. Je to škoda, pretože kapela si potom nemôže dovoliť lepšie štúdio. Asi by sme sa mali vrátiť k vynilovým platniam...
Predpokladám, že ku klasickým platniam máte veľmi kladný vzťah?
Samozrejme. My, čo hudbu zbierame dlho, vieme, aké majú klasické platne čaro. Človek si všetko prezeral, bolo to „veľké“.
Spomínali ste rozdiel medzi A. Brichtom a dvojicou P. Kolář a Honzo Toužimský. Honzov hlas je však absolútne totožný s Petrovým. Padla voľba na Honzu kvôli tomu?
Určite? (Smiech) Honzu poznal môj syn, ktorý má taktiež kapelu. Naspieval pre neho niektoré demonahrávky. Hodil tam melodickú linku a keď mi to púšťal, len sa usmieval. Opýtal som sa ho, či mu Petr Kolář naspieval „demáč“. Až neskôr sme zistili, že Honzo Toužimský alternuje v muzikáli Excalibur Petra Kolářa a Kamila Střihavku. Napriek tomu ho nikto nepoznal – chlapca z Tábora (100 km od Prahy). Perlička sa spája s natáčaním videoklipu Jesus business, kde sme zosnímali koncert a už sa v ňom ukazuje aj Honza. Viacerí sa pýtali, prečo je tam on, keď to spieva Petr Kolář.
Štvrťstoročie na scéne sa spája s množstvom skúseností. Zmenilo sa niečo v servise pre kapelu?
Myslím, že sme dôstojná kapela. Chceme mať slušné ubytovanie a požiadavky, ktoré máme, väčšina usporiadateľov plní. Zohľadňujeme aj to, kde hráme.
S ktorou kapelou by ste si osobne zahral?
S už spomínanými Machine Head. Myslím, že tí by nás „zmietli“. Ostatným členom sa páčia trošku komerčnejšie záležitosti – Godsmack, IL Nino, Mnemic, Sailwork. Sú to všetko partie, ktoré majú dobrého speváka. Snáď by sme im mohli konkurovať. Podobne ako oni nepoužívame veľa samplov. Skôr sa opierame o dve gitary. Machine Head by bola pre nás „příliš velká kláda“. Hrali sme už s Judas Priest, ale to sa nedá s nami až tak zrovnávať. Judas Priest zostali v osemdesiatych rokoch. Je to ich poznávacie znamenie.
Dnes ste v Ružomberku, čo tak ísť ešte aspoň raz na Oravu? Fanúšikov by sa rozhodne našlo dosť.
Všetko závisí od promotéra a jeho záujmu. Radi prídeme všade, kde nás pozvú. Pokúšame sa cez nášho manažéra Petra Lehockého spraviť šnúru koncertov po východnom Slovensku. Z minulosti máme s východom Slovenska dobré skúsenosti.
Šnúru máte zavŕšiť v Prahe, na Edene. Po prvýkrát si zahráte s filharmóniou. Ako ste skúšali?
Musím sa priznať, že sme to neskúšali. Plzenská filharmónia je takisto vyťažená. Je zbytočné to skúšať niekde v skúšobni. Jednoducho to celé nepostavíš. Koncert je napísaný do nôt a na metronóm. Bubeník bude s dirigentom komunikovať očami. Skúšať budeme až v deň koncertu. Celý orchester máme nahratý v počítači a podľa nahrávky budeme skúšať.
Vo svete je spájanie rocku a klasiky trendovou záležitosťou. Nevytýkal vám niekto, že po niekom opakujete?
Vedeli sme, že spojenie rocku a klasiky funguje. Osobne mám tento druh hudby veľmi rád. Doma mám množstvo platní, ktoré počúvam už od puberty. Keď s tým prišla Metallica a chalanov som sa opýtal, čo s tým, odpovedali, že je to „profláklé“. Áno, ale v Čechách vyšla s týmto projektom iba Lucie, a to nie je bigbítová kapela.
Autor: Tomáš Brna
