Do obce ju pred desiatkami rokov priniesla Mária Gašperíková. Podľa miestnych ho kúpila na púti v Turzovke ako v tej dobe zakázaný predajný artikel. Niekoľkí iniciatívni Bzinčania však boli presvedčení, že v ich kostole by malo byť umiestnené na uctenie si sviatku milosrdenstva adekvátnejšie dielo než stará, ošumelá fotka. Preto sa s farárom Štefanom Salokom dohodli, že kópiu obrazu Božieho milosrdenstva dajú namaľovať profesionálnemu výtvarníkovi. Voľba padla na Emíliu Hollú, ktorá v Krakove vyštudovala sakrálne výtvarníctvo. Výber maliarky nebol náhodný. Jej matka totiž pochádzala zo Bzín z rodu Záhorovcov - Pavlovcov.
Uctievanie sviatku milosrdenstva sa viaže k rehoľnej sestre Faustíne Kowalskej z Poľska. Je považovaná za apoštolku Božieho milosrdenstva. Za svojho života mávala zjavenia. Raz sa jej zjavil Ježiš v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na požehnanie, druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha mu vychádzali dva veľké lúče – jeden červený a druhý svetlý. Faustíne povedal, aby namaľovala obraz, na ktorom Ježiša zobrazí tak, ako ho vidí. Chcel tiež, aby obraz posvätili v prvú nedeľu po Veľkej noci a táto nedeľa nech sa stane sviatkom milosrdenstva. Faustína dala údajne namaľovať štyri obrazy, pričom spokojná bola až s tým posledným. Najviac sa podobal jej zjaveniu. Známe sú dve podoby obrazu. Litovská s tmavým pozadím a červenými lúčmi a krakovská ladená v svetlejších odtieňoch. Sviatok Božieho milosrdenstva stanovil za oficiálny pápež Ján Pavol II. v roku 2000. Zároveň vyhlásil sestru Máriu Faustínu za svätú. Vo sviatočnú nedeľu sa veriaci modlia špeciálny ruženec, ktorý bolo počuť aj v Bzinách pri novom obraze.
Autor: aš, tt
