adenie Žilinského samosprávneho kraja, poskytujúce komplexnú starostlivosť o klienta. Prevažujúcou činnosťou je nepretržitá ošetrovateľská starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutých občanov, zabezpečovanie zdravotníckej starostlivosti a iných osobných potrieb klientov.
Ako nás informovala riaditeľka zariadenia Mária Kondelová, domov má kapacitu 105 lôžok a v súčasnosti v ňom žije 103 klientov. „Dve miesta sú voľné, ale už čakajú na klientov, ktorí sú momentálne hospitalizovaní. Takže môžeme povedať, že domov je vlastne obsadený,“ hovorí riaditeľka. „Priebežne tu máme vo vybavovaní 10-15 ďalších žiadostí. Ale záujemcovia sa medzičasom dostanú buď do iného domova, alebo si to vyriešia v rodine.“ Najviac obyvateľov domova je, prirodzene, z Oravy – momentálne až 77, ale žijú v ňom aj klienti z ďalších okresov Žilinského kraja. Sedem z nich má viac ako 90 rokov, pričom najstaršie sú 94-ročná Žofia Vojtaššáková a 93-ročná Katarína Šprláková, ktorá žije v domove 10 rokov.
„Už druhý rok sa venujeme požiarnej bezpečnosti budovy. V rámci toho sme vybudovali nový požiarno-evakuačný výťah. Robili sme tiež nutné stavebné úpravy, požiarnu signalizáciu, požiarno-evakuačný rozhlas a ďalšie technické opatrenia. Úpravy, ktoré budú znamenať väčšiu bezpečnosť pre našich klientov, dokončíme tohto roku,“ dozvedáme sa od Márie Kondelovej. „Každý rok robíme údržbu budovy, pretože má 18 rokov a vyžaduje si veľkú starostlivosť. Potrebná už bola výmena okien, strešnej krytiny, podláh, proste je to neustály kolotoč.“
Pre spestrenie života klientov domova sa jeho pracovníci snažia každý mesiac zorganizovať nejakú väčšiu slávnosť. Okrem toho pripravujú aj tzv. aktivity všedného dňa, ktoré robia pobyt klientov nielen zaujímavejším, ale napomáhajú aj k zlepšeniu ich duševného a telesného zdravia. „Naši sociálni pracovníci pripravujú aktivity pre menšie skupiny i pre jednotlivcov,“ vysvetľuje M. Kondelová. „Minulý rok sme tu mali aj 5-dňovú tvorivú dielňu. Viedla ju maliarka Katarzyna Wieczorkiewicz zo Živca, ktorá pracuje v sociálnom zariadení v Poľsku a venuje sa arteterapii. Počas piatich dní sa v tvorivej dielni vystriedalo asi 10 našich klientov. Boli medzi nimi aj takí, ktorí vraj nikdy nedržali v ruke štetec, ale chceli sa naučiť niečo nové. Z obrazov, ktoré počas dielne namaľovali, sme potom urobili výstavku,“ vraví riaditeľka.
Sociálny pracovník Bohuslav Koleják hovorí, že aktivity závisia od skladby klientov domova. „Teraz nám napríklad chýbajú speváčky. Vlani nám zomreli tri ženy, ktoré tvorili akúsi spevácku skupinu a momentálne to nemá kto ťahať.“
Najväčšími akciami v domove sú maškarný ples cez fašiangy a Katarínska zábava. „Každý rok tiež chodíme na 1-dňový výlet, ktorý obyčajne spájame s púťou. Boli sme napríklad na Starých horách, v skanzene v Martine a tohto roku sa chystáme do Vychylovky.“ V domove majú časté vystúpenia deti materských a základných škôl z Novoti a okolitých dedín. „To majú naši klienti veľmi radi, pretože niektorí sa tu stretnú s vnúčatami či pravnúčatami,“ dozvedáme sa od B. Kolejáka. Starkých a starké zabavia aj folklórne skupiny, spevokoly či heligonkári.
Jeden z obyvateľov domova, pán Jozef Faith, rád vyrába ozdoby z prútia a preglejky. Teraz pred veľkonočnými sviatkami ho ženy popýtali, aby urobil prútený veniec, ktorý ony ozdobia. Uplietol si, pravdaže, aj veľkonočný korbáč. „Už ako chlapec som doma plietol korbáče, a neskôr aj prútené košíky,“ spomína. Pochádza z Domaniže pri Považskej Bystrici. Ako vyučený strojár pracoval v Považských strojárňach, potom ho osud zavial na Oravu, kde vyše 20 rokov pracoval ako „žandár“ a napokon aj v SeVaK-u. Naposledy býval v Dolnom Kubíne, odkiaľ sa dostal do domova v Novoti.
Riaditeľka zariadenia M. Kondelová pociťuje ako závažný problém finančnú situáciu. „Naši pracovníci sú dosť podhodnotení. Oproti minulosti sa znížila pohyblivá zložka mzdy, čo nás veľmi mrzí, pretože nároky na ošetrujúci personál sú čoraz vyššie. Máme klientov aj s ťažkými formami zdravotných postihnutí, prevažujú klienti s kombináciou telesných a duševných porúch. Keďže nemáme dostatok financií na mzdy, nemáme možnosť primerane ohodnotiť prácu našich zamestnancov. Priemerná mzda je tu len 12 860 korún, čo je hlboko pod celoslovenským priemerom,“ povedala nám na záver riaditeľka.
Na zníženie prostriedkov vyčlenených na mzdy pracovníkov sme sa spýtali zriaďovateľa všetkých DD a DSS v kraji, ktorým je Žilinský samosprávný kraj. Hovorca ŽSK Peter Kubica nám odpovedal. „Mzdové ohodnotenie zamestnancov je plne v kompetencii riaditeľa konkrétneho domova, ktorý je súčasne konateľom zariadenia.“ A čo si má riaditeľ počať v situácii, keď v rozpočte nemá dostatok financií, vyčlenených na platy zamestnancov? „Prostriedky, vyčlenené z rozpočtu na mzdové náklady nie sú jediným zdrojom, z ktorého môže riaditeľ čerpať. Môže využívať aj rôzne mimorozpočtové zdroje.“