eť sa jej dotknúť sa však nepošťastí hocikomu.
Martin Hrnčiar z Dolného Kubína sa vďaka svojmu koníčku, ktorým je potápanie, dostal do podmorského sveta už niekoľkokrát. Naposledy sa zoznamoval s Červeným morom, ktoré omýva brehy Egypta. Toto more je vyhľadávanou destináciou potápačov. Nachádzajú sa v ňom totiž koraly, ktoré sú zárukou čulého života rastlinstva a živočíchov.
ČÍM HLBŠIE, TÝM FÁDNEJŠIE
„Egypt sme vlani vyskúšali po prvý raz. Dovtedy sme sa chodievali potápať len do Chorvátska. Červené more sa však s Jadranským nedá porovnať. Jadran je znečistený splaškami, ktoré do vody vypúšťajú miestni obyvatelia. Na dne sú hlavne riasy a tráva a život je tam minimálny,“ porovnáva obe moria Dolnokubínčan. „V Chorvátsku navyše potrebujete aj chorvátsky potápačský preukaz. Jeho vybavovanie je komplikované a zdĺhavé.“
Najživšie je vraj v hĺbke okolo 30 metrov. Čím hlbšie sa človek ponára, tým je život v mori jednotvárnejší a chudobnejší. Martin sa zatiaľ potápal do hĺbky 55 metrov. Nižšie to ide len so špeciálnym výstrojom, alebo „navoľno“ s takzvaným šnorchlom. Trénovaní potápači sa na jedno nadýchnutie dokážu ponoriť do vyše stometrovej hĺbky. V potápaní „na hubu“, ako sa u nás ľudovo hovorí potápaniu bez stlačeného vzduchu, držia svetový rekord Česi, napriek tomu, že nemajú more. Ďalší rekord dosiahli naši západní susedia v potápačskej disciplíne zvanej statická apnea, kedy potápač leží v neoprénovom oblečení nehybne na hladine a hlavu má ponorenú do vody. Martin Štěpán takto vydržal bez nádychu 8 minút a 4 sekundy. Potápanie so stlačeným vzduchom, ktorému sa venuje aj M. Hrnčiar, je podľa neho oveľa nebezpečnejšie. „Potápanie s dýchacím prístrojom má tú vlastnosť, že prístroj vám dáva do pľúc tlak vzduchu podľa toho, v akej ste hĺbke. Preto sa prístroju hovorí automatika. Na hladine máte napríklad 1 atmosféru stlačeného vzduchu, kdežto v 30 metroch potápač dostáva do pľúc štyri atmosféry. Keď sa vynára, musí to robiť pomaly. Keby totiž prudko vyplával na hladinu, roztrhlo by mu pľúca. Hovorí sa tomu Kesonova choroba.“
DO NEBEZPEČENSTVA NEJDE
Martina lákalo potápanie už v mladosti. Na odvode pri vypisovaní dotazníka uviedol, že na vojne by chcel byť potápačom. K svojej záľube sa napokon dostal až po revolúcii v roku 1989. „Pracoval som u vodárov ako námestník. Kolegovia mali v tom čase v Žiline potápačský oddiel, ktorý bol jedným z prvých na Slovensku. Prostredníctvom nich som sa dostal k potápaniu a po absolvovaní skúšky získal potápačský preukaz.“ Pod vodou sa 50-ročný potápač zatiaľ neocitol v situácii, pri ktorej by mu šlo o život. „Som opatrný. Dodržiavam základnú zásadu - nikdy sa nepotápam sám. Potápači by sa mali potápať v pároch. Pod hladinou by sa nemali od seba vzdialiť ďalej ako na dosah ruky. Pri skúške na potápačský preukaz sa simuluje situácia, že jednému z dvojice zlyhá dýchací prístroj. V takom prípade musia obaja vyplávať na hladinu deliac sa o funkčný prístroj. Môjmu kolegovi sa stalo, že mu hadička na prístroji praskla v asi 35 m hĺbke. Obaja sme sa bez problémov dostali z vody.“ Stretu s obávanými morskými predátormi - žralokmi sa tiež doposiaľ vyhol. Kontaktu s nimi sa však Martin Hrnčiar neobáva. „Keď je človek poučený a vie, ako sa má pri nich správať, nemalo by sa mu nič stať. V prvom rade sa nesmie pustiť do bezhlavého úniku. Musí sa dať do kolmej polohy. Keby zostal vodorovne, žralok si ho môže zmýliť s delfínom a zaútočiť.“
POTOPENÉ „HARLEYKY“
Martin trénuje počas roka v sladkovodných jazerách. Dá sa v nich potápať do leta a po lete. V lete so zvyšujúcou sa teplotou vody v nich totiž pribúda rias. Viditeľnosť je veľmi slabá. „Je to veľmi nepríjemný pocit. V 10 m hĺbke v jazere pociťujem väčší stres ako v 30 m pod morom,“ rozpráva vyznávač adrenalínového športu. Zato potápanie v mori si vychutnáva naplno. V Egypte sa zúčastnil týždňovej plavby, ktrej súčasťou bolo i potápanie k vrakom lodí. „Jeden bol naozaj zaujímavý. Išlo o niekdajšiu americkú loď, ktorá počas druhej svetovej vojny zásobovala svoje jednotky v severnej Afrike. Zostrelili ju Nemci a tak skončila pod hladinou. Potopila sa s celým nákladom, ktorý viezla - s traktormi, autami, motorkami Harley Davidson.“ Aj keď sa možno zdá, že v okolí vrakov je „mŕtvo“, nie je to tak. Mnoho živočíchov žije priamo v nich. Takmer z každého číhajú na svoju korisť dravé murény, ktoré dosahujú veľkosť dospelého človeka.
MÁ RÁD ADRENALÍN...
Potápanie si vyžaduje dobrú fyzickú kondíciu. Dôležité je vedieť plávať, nevyhnutnosťou je kvalitná potápačská výstroj. Tá stojí zhruba 50 tisíc korún. Pri pravidelnom ošetrovaní však vydrží niekoľko rokov. Martina láka na potápaní hlavne adrenalín. V letných mesiacoch sa potápa, v zime robí skialpinizmus. „Život pod vodou je pre mňa nepreskúmanou oblasťou. A ja som tvor zvedavý, preto som sa dal na potápanie.“ Jeho partnerom pod vodnou hladinou je profesionálny potápač. Potápačstvo ho dokonca živí. V budúcnosti by obidvaja radi vycestovali za svojou záľubou na Bali, Maurícius, Nový Zéland či do Austrálie. Moria, ktoré tieto krajiny obklopujú, sú totiž známe koralovými ostrovmi. A tam, kde sú koraly, je aj život.
...ALE LEN DO URČITEJ MIERY
Česi sú známi hazardovaním so životom. Každoročne to svojím správaním a nedisciplinovanosťou dokazujú v horách. Vodné plochy nie sú výnimkou. Za uplynulé roky bolo v Chorvátsku zaznamenaných päť smrteľných prípadov pri potápaní sa Čechoslovákov. Pri všetkých zahynuli českí potápači. Hlavnou príčinou bolo nedodržanie základných zásad. Mediálne známym sa stal prípad, kedy sa jeden Čech potápal v noci sám v mori. Vošiel do jaskynného labyrintu bez toho, aby si vyznačil cestu, a zablúdil. Keď už vedel, že mu dochádza vzduch a nad hladinu sa nedostane, pichol si radšej do hrude dýku. Na poslednej plavbe boli s M. Hrnčiarom a jeho partnerom dvaja profesionálni kameramani z Čiech, ktorí sa venujú natáčaniu života pod morskou hladinou. Jeden z nich bol s istým dobrodruhom na výprave v Juhoafrickej republike. Potápali sa medzi tigrými žralokmi, ktoré sú po žralokoch bielych považované za druhé najagresívnejšie. Nechránení ich kŕmili priamo z ruky. Martin priznáva, že podobného riziku by sa nikdy nevystavil. „Mám rád adrenalín, ale iba po určitú hranicu. Musím mať jednoducho situáciu pod kontrolou.“