Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Život pod morskou hladinou ukrýva stále mnoho tajomstiev

Bizarné tvary, najrozmanitejšie škály farieb, život, aký nikde inde na Zemi nenájdete - taký je svet pod morskou hladinou. Dnes už nie je problém „vyniesť“ ho „na povrch“ prostredníctvom fotografií alebo kamery. Vidieť všetku tú krásu na vlastné oči a smi


eť sa jej dotknúť sa však nepošťastí hocikomu.
Martin Hrnčiar z Dolného Kubína sa vďaka svojmu koníčku, ktorým je potápanie, dostal do podmorského sveta už niekoľkokrát. Naposledy sa zoznamoval s Červeným morom, ktoré omýva brehy Egypta. Toto more je vyhľadávanou destináciou potápačov. Nachádzajú sa v ňom totiž koraly, ktoré sú zárukou čulého života rastlinstva a živočíchov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

ČÍM HLBŠIE, TÝM FÁDNEJŠIE
„Egypt sme vlani vyskúšali po prvý raz. Dovtedy sme sa chodievali potápať len do Chorvátska. Červené more sa však s Jadranským nedá porovnať. Jadran je znečistený splaškami, ktoré do vody vypúšťajú miestni obyvatelia. Na dne sú hlavne riasy a tráva a život je tam minimálny,“ porovnáva obe moria Dolnokubínčan. „V Chorvátsku navyše potrebujete aj chorvátsky potápačský preukaz. Jeho vybavovanie je komplikované a zdĺhavé.“
Najživšie je vraj v hĺbke okolo 30 metrov. Čím hlbšie sa človek ponára, tým je život v mori jednotvárnejší a chudobnejší. Martin sa zatiaľ potápal do hĺbky 55 metrov. Nižšie to ide len so špeciálnym výstrojom, alebo „navoľno“ s takzvaným šnorchlom. Trénovaní potápači sa na jedno nadýchnutie dokážu ponoriť do vyše stometrovej hĺbky. V potápaní „na hubu“, ako sa u nás ľudovo hovorí potápaniu bez stlačeného vzduchu, držia svetový rekord Česi, napriek tomu, že nemajú more. Ďalší rekord dosiahli naši západní susedia v potápačskej disciplíne zvanej statická apnea, kedy potápač leží v neoprénovom oblečení nehybne na hladine a hlavu má ponorenú do vody. Martin Štěpán takto vydržal bez nádychu 8 minút a 4 sekundy. Potápanie so stlačeným vzduchom, ktorému sa venuje aj M. Hrnčiar, je podľa neho oveľa nebezpečnejšie. „Potápanie s dýchacím prístrojom má tú vlastnosť, že prístroj vám dáva do pľúc tlak vzduchu podľa toho, v akej ste hĺbke. Preto sa prístroju hovorí automatika. Na hladine máte napríklad 1 atmosféru stlačeného vzduchu, kdežto v 30 metroch potápač dostáva do pľúc štyri atmosféry. Keď sa vynára, musí to robiť pomaly. Keby totiž prudko vyplával na hladinu, roztrhlo by mu pľúca. Hovorí sa tomu Kesonova choroba.“

SkryťVypnúť reklamu

DO NEBEZPEČENSTVA NEJDE
Martina lákalo potápanie už v mladosti. Na odvode pri vypisovaní dotazníka uviedol, že na vojne by chcel byť potápačom. K svojej záľube sa napokon dostal až po revolúcii v roku 1989. „Pracoval som u vodárov ako námestník. Kolegovia mali v tom čase v Žiline potápačský oddiel, ktorý bol jedným z prvých na Slovensku. Prostredníctvom nich som sa dostal k potápaniu a po absolvovaní skúšky získal potápačský preukaz.“ Pod vodou sa 50-ročný potápač zatiaľ neocitol v situácii, pri ktorej by mu šlo o život. „Som opatrný. Dodržiavam základnú zásadu - nikdy sa nepotápam sám. Potápači by sa mali potápať v pároch. Pod hladinou by sa nemali od seba vzdialiť ďalej ako na dosah ruky. Pri skúške na potápačský preukaz sa simuluje situácia, že jednému z dvojice zlyhá dýchací prístroj. V takom prípade musia obaja vyplávať na hladinu deliac sa o funkčný prístroj. Môjmu kolegovi sa stalo, že mu hadička na prístroji praskla v asi 35 m hĺbke. Obaja sme sa bez problémov dostali z vody.“ Stretu s obávanými morskými predátormi - žralokmi sa tiež doposiaľ vyhol. Kontaktu s nimi sa však Martin Hrnčiar neobáva. „Keď je človek poučený a vie, ako sa má pri nich správať, nemalo by sa mu nič stať. V prvom rade sa nesmie pustiť do bezhlavého úniku. Musí sa dať do kolmej polohy. Keby zostal vodorovne, žralok si ho môže zmýliť s delfínom a zaútočiť.“

SkryťVypnúť reklamu

POTOPENÉ „HARLEYKY“
Martin trénuje počas roka v sladkovodných jazerách. Dá sa v nich potápať do leta a po lete. V lete so zvyšujúcou sa teplotou vody v nich totiž pribúda rias. Viditeľnosť je veľmi slabá. „Je to veľmi nepríjemný pocit. V 10 m hĺbke v jazere pociťujem väčší stres ako v 30 m pod morom,“ rozpráva vyznávač adrenalínového športu. Zato potápanie v mori si vychutnáva naplno. V Egypte sa zúčastnil týždňovej plavby, ktrej súčasťou bolo i potápanie k vrakom lodí. „Jeden bol naozaj zaujímavý. Išlo o niekdajšiu americkú loď, ktorá počas druhej svetovej vojny zásobovala svoje jednotky v severnej Afrike. Zostrelili ju Nemci a tak skončila pod hladinou. Potopila sa s celým nákladom, ktorý viezla - s traktormi, autami, motorkami Harley Davidson.“ Aj keď sa možno zdá, že v okolí vrakov je „mŕtvo“, nie je to tak. Mnoho živočíchov žije priamo v nich. Takmer z každého číhajú na svoju korisť dravé murény, ktoré dosahujú veľkosť dospelého človeka.

SkryťVypnúť reklamu

MÁ RÁD ADRENALÍN...
Potápanie si vyžaduje dobrú fyzickú kondíciu. Dôležité je vedieť plávať, nevyhnutnosťou je kvalitná potápačská výstroj. Tá stojí zhruba 50 tisíc korún. Pri pravidelnom ošetrovaní však vydrží niekoľko rokov. Martina láka na potápaní hlavne adrenalín. V letných mesiacoch sa potápa, v zime robí skialpinizmus. „Život pod vodou je pre mňa nepreskúmanou oblasťou. A ja som tvor zvedavý, preto som sa dal na potápanie.“ Jeho partnerom pod vodnou hladinou je profesionálny potápač. Potápačstvo ho dokonca živí. V budúcnosti by obidvaja radi vycestovali za svojou záľubou na Bali, Maurícius, Nový Zéland či do Austrálie. Moria, ktoré tieto krajiny obklopujú, sú totiž známe koralovými ostrovmi. A tam, kde sú koraly, je aj život.

...ALE LEN DO URČITEJ MIERY
Česi sú známi hazardovaním so životom. Každoročne to svojím správaním a nedisciplinovanosťou dokazujú v horách. Vodné plochy nie sú výnimkou. Za uplynulé roky bolo v Chorvátsku zaznamenaných päť smrteľných prípadov pri potápaní sa Čechoslovákov. Pri všetkých zahynuli českí potápači. Hlavnou príčinou bolo nedodržanie základných zásad. Mediálne známym sa stal prípad, kedy sa jeden Čech potápal v noci sám v mori. Vošiel do jaskynného labyrintu bez toho, aby si vyznačil cestu, a zablúdil. Keď už vedel, že mu dochádza vzduch a nad hladinu sa nedostane, pichol si radšej do hrude dýku. Na poslednej plavbe boli s M. Hrnčiarom a jeho partnerom dvaja profesionálni kameramani z Čiech, ktorí sa venujú natáčaniu života pod morskou hladinou. Jeden z nich bol s istým dobrodruhom na výprave v Juhoafrickej republike. Potápali sa medzi tigrými žralokmi, ktoré sú po žralokoch bielych považované za druhé najagresívnejšie. Nechránení ich kŕmili priamo z ruky. Martin priznáva, že podobného riziku by sa nikdy nevystavil. „Mám rád adrenalín, ale iba po určitú hranicu. Musím mať jednoducho situáciu pod kontrolou.“

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  3. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  4. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  5. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Svalovice sa netreba obávať
  8. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 4 018
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 102
  6. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 487
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 388
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 229

Blogy SME

  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá)
  2. Ľuboš Vodička: Jaskyniarstvo aj ochrana prírody v Liptovskom Mikuláši
  3. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  4. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  5. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  6. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  7. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  8. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 070
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 204
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 698
  4. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 3 497
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 466
  6. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 407
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 164
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 147
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Líce napadnutého Petre Grajciara potom ako mal dostať facku.

Spor dvoch rodín vypukol pre deti, vyšetrovala ho polícia.


3 h

V športovej hale sa uskutočnil ďalší turnaj mládeže.


4 h
Ilustračné foto

Situácia je zlá na celom Slovensku.


20 h
Ján Kožuško, zakladateľ projektu Programko.sk

Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.


31. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá)
  2. Ľuboš Vodička: Jaskyniarstvo aj ochrana prírody v Liptovskom Mikuláši
  3. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  4. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  5. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  6. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  7. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Veľké Rovné
  8. Peter Maroncik: Tak už máme v Čechách nového, dobrého prezidenta.
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 070
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 204
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 698
  4. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 3 497
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 466
  6. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 407
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 164
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 147
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu