ky z nej sa študentom do maturitných vysvedčení nebudú započítavať. Študenti budú hodnotení iba z písomnej práce, ktorú písali osem dní predtým. V budúcnosti by však mal byť doterajší spôsob skúšky zo slovenčiny nahradený práve celoštátnym testovaním. V prvej časti písali maturanti test a po prestávke mali hodinovú slohovú prácu na jednu zadanú tému.
Podľa študentov Hotelovej akadémie a Obchodnej akadémie v Námestove – Slanickej osade nebol externý test zo slovenčiny ťažký. Maturantka obchodnej akadémie Eva považuje formu celoštátneho testovania za dobrú: „V porovnaní so súčasným spôsobom skúšky je táto forma určite lepšia. Viac preverí, čo študenti vedia. Pri slohovej práci dostanete štyri témy a buď vám sadnú, alebo nie a niečo už napíšete. Ale test sa viac dotýka priamo vedomostí z predmetu.“ K čomu má však výhrady, je čas – iba 45 minút – na napísanie slohovej práce. To je podľa nej veľmi málo, hoci minimálny rozsah práce je iba jedna strana. Jej spolužiačka Andrea si myslí, že doterajšia štvorhodinová slohová práca je vhodnejšia ako nový hodinový sloh. „Pri štvorhodinovom slohu má študent viac času rozmyslieť si, o čom bude písať. Má tiež možnosť písať na nečistopis a vymedzí si napríklad hodinu na prepísanie textu z nečistopisu na čistopis. Takto sa vyhne tomu, že prácu napíše zbrklo. Pri tomto novom spôsobe sa píše sloh priamo. Napíšem napríklad na začiatku nejakú myšlienku a keď mi príde neskôr na myseľ ešte nejaká iná, už nie je možnosť ju tam vhodne doplniť. Alebo ak ju doplním na konci práce, je to potom také rozhádzané,“ povedala Andrea. „Ja osobne by som nechala na maturitu tieto testy, ale s tým, že na sloh by sa dali aspoň dve hodiny, alebo nechal by sa starý spôsob,“ dodala.
Podľa študenta hotelovej akadémie Miroslava je na preverenie vedomostí test síce dobrá forma, „ale pokiaľ sa má študent nejako prejaviť, tak lepší je ten doterajší sloh“. „Pri teste študent iba zaškrtáva odpovede, ale nemôže ukázať, čo v ňom je,“ povedal. Myslí si, že hodinový sloh nemôže nahradiť štvorhodinový. Do budúcnosti by preto radšej odporučil súčasný spôsob maturity zo slovenčiny. „Test nepovažujem za potrebný, pretože ústna skúška takisto preverí vedomosti študenta,“ tvrdí.
Ľubica Sivčáková, ktorá učí slovenčinu na troch stredných školách na Slanickej osade, považuje externú skúšku za objektívnejšiu ako štvorhodinový sloh. „Oprava štvorhodinových slohov je do určitej miery založená na subjektívnosti. Prácu opravuje učiteľ, ktorý konkrétneho žiaka pozná. Pri externej skúške možno výsledky porovnať v rámci celého Slovenska,“ povedala. „My však máme problém s nerovnomerným počtom hodín na vyučovanie slovenského jazyka. Obchodná akadémia má 12 hodín, hotelová akadémia 10 a SOU s maturitou, kuchádri-čašníci majú iba 8 hodín slovenčiny. Ale príde maturita, dajme tomu úroveň B, a tam sa vôbec neberie ohľad na to, kto mal koľko hodín počas štúdia. To sa mi zdá nespravodlivé.“ Ľ. Sivčáková vidí problém aj v inom: „Zaviedli sme síce novú maturitu, ale učíme stále po starom. My sme napríklad teraz prvý rok dostali nové učebnice pre prvákov. Ostatné ročníky sa učia podľa starých učebníc. Prváci budú maturovať až za tri roky, ale po novom by sa malo maturovať už na budúci rok. Externú skúšku zo slovenčiny budú mať terajší tretiaci, ďalší rok druháci - a tí sa učia vlastne stále po starom.“