Článok pokračuje pod video reklamou
Okrem Miroslava Janíčka je veľkou oporou dolnokubínskych vzpieračov Miloš Bajánek. Podobne ako väčšina vrcholových vzpieračov, aj Miloš absolvoval základnú vojenskú službu v Dukle Trenčín. Kysucký rodák mal pred štyrmi rokmi veľkú ambíciu pretekať v prvej lige. Jeho materský klub mu to však neumožňoval.
Nedávno sa vzpierači Dolného Kubína opierali o kvality takých borcov ako Tomáš Črep, či obrovský talent slovenského vzpierania Roman Hlad. Ten sa niekoľkokrát zúčastnil majstrovstiev Európy a sveta. Jeho slovenské rekordy sú v platnosti doposiaľ. Roman Hlad v tomto ročníku Dolnokubínčanom nepomôže. Dôvodom sú jeho pracovné povinnosti. Momentálne je totiž na Britských ostrovoch. Aj tam však trénuje a dosahuje pozoruhodné výsledky.
Ťarcha zodpovednosti teda spočíva na triu Miroslav Janíček, Peter Janíček a Miloš Bajánek.
Najhorúcejším želiezkom v ohni je olympionik Miroslav Janíček, ktorý sa momentálne pripravuje na majstrovstvá Európy do francúzskeho Štrasburgu. Už tam by mal potvrdiť svoje ambície ohľadom kvalifikácie na budúcoročnú olympiádu. Aténska olympiáda mu pred necelými tromi rokmi nevyšla. Podľa viacerých názorov sa Miroslavove vtedajšie zranenie ramena podceňovalo. Pre niektorých lekárov možno stačí, keď pretekár dostane utišájúcu injekciu. To bol aj prípad oravského borca. Injekciu aplikovali nepresne a tým len akoby utlmili Mirov organizmus. A tomu zodpovedal aj výsledok... V súčasnosti by nemal byť Miroslav Janíček na majstrovstvá Európy bez šancí. Na olympiádu však potrebuje výkonnosť ešte o niečo vyššiu.
Skvelým príkladom spolupráce je vzájomná komunikácia Dolného Kubína a Bobrova. Škoda, že sa Oravcom neoplatí postaviť jeden silný oravský tím. „Peniaze zo zväzu sú určené vyslovene pre kluby, a tak riešiť niektoré spojenectvá nemá zmysel,“ hovorí patrón dolnokubínskeho vzpierania Peter Janíček
Napriek viacerým problémom s fungovaním vzpieračského športu si Dolnokubínčania dokážu vychovávať vlastných zverencov. Peter Janák a Tomáš Chovanec sú v dorasteneckom veku, ale výkonnosťou môžu klubu výrazne napomôcť. Oravské vzpieranie je na Slovensku pojem. Škoda len, že nemá také podmienky, aké by si právom zaslúžilo. Akonáhle sa výkonnosť blíži k republikovej úrovni, ihneď sa po chlapcoch ohliadajú iní. Či už športová škola v Trenčíne alebo samotná Dukla Trenčín. Jasným dôkazom sú bratia Michal a Matúš Pokusovci či Marta Žiarová. Všetci sa stali reprezentanti Slovenska. Dolnokubínsky WLC nedávno oslávil 50. výročie. Za to obdobie má „na svedomí“ množstvo kvalitných borcov. Či bude ďalších 50 rokov vzpierania v Dolnom Kubíne podobne úspešných, nevieme. Nechajme sa prekvapiť.
