Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Jesť dokázal len po piatich vodkách

Poľovačka na Orave – bežná vec. Bez toho by hádam Orava ani nebola Oravou. No poľovačka v Afrike, Ázii či v Amerike – takého koníčka si nemôže dovoliť každý. František Hrubjak z Rabče má to šťastie. Deti sú už odrastené, manželku sem-tam vezme so sebou, a


by aj ona videla kus sveta. Nie však do takých nehostinných oblastí akou je pohorie Ťan Šan na hranici medzi Kirgizskom a Čínou.

ČO JE POĽOVAČKA?
„Niekto v tom vidí iba zabíjanie zveri. To však vôbec nie je pravda, Poľovníctvo je hlavne starostlivosť o zver v revíri, v tom spočíva gró činnosti každého správneho poľovníka. A môžem s čistým svedomím povedať, že takýchto poľovníkov je na Orave 99 percent. Uloviť trofej – to je už len „čerešnička na torte“. V mužoch predsa odpradávna tlie inštinkt lovca, umenie loviť znamenalo kedysi schopnosť postarať sa o rodinu... Poľovníctvo nie je o zabíjaní – je o spoznávaní prírody, zvierat, v mojom prípade aj ďalekých krajín, o kamarátstve, tradíciách... Počas socialistickej éry poľovnícke tradície pomaly zakapávali. V súčasnosti sa začínajú obnovovať. Každý poľovnícky ceremoniál má svoje čaro: môžete uloviť hoci „jedného zajaca“, no s tým spojené tradície sú podobné, akoby ste ulovili kráľovskú trofej. Poľujem od svojich osemnástich, odvtedy, čo som ešte ako študent získal poľovnícky lístok. Poľoval môj dedo, otec príliš nie, hoci tiež pracoval v lese. Poľujem ja, môj syn, i môj zať. Je to záľuba ako každá iná, hoci má svojho špecifického ducha.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

ZAČAL ČESKOM
Prvé zahraničné poľovačky zaviedli Františka Hrubjaka do susedných Čiech a Rakúska. Vždy som chcel poľovať napríklad v Afrike. No s tým spojené vybavovačky a servis, jazyková bariéra – to boli dosť veľké prekážky, ktoré by jeden človek len ťažko zvládol. O takom niečom som si dovolil reálne uvažovať až potom, čo som spoznal Ivu a Radka Francových z Moravy. Obaja sú vášniví poľovníci a organizovaním exotických poľovačiek sa čiastočne živia. Nielen Radek, ale aj Iva si rada zapoľuje v najrôznejších (i drsných) oblastiach sveta. Okrem svojej špeciálnej cestovky prevádzkujú aj preparátorskú dielňu na vypracovávanie trofejí. Len zriedka si totiž poľovník môže trofej priviezť so sebou domov. Zväčša sa o ňu postará zabezpečený servis priamo na mieste poľovačky. Hlavne v Afrike je to nutnosť. Trofeje sa v prvom rade vyčistia a zakonzervujú. Potom čakajú, kým sa ich nahromadí dostatok do lodného kontajnera. Loďou putujú do Hamburgu a odtiaľ do Čiech, kde sa dovybavujú všetky potrebné doklady, preclenie – až vtedy sa môže začať s preparáciou.“
František Hrubjak za posledných 10 rokov absolvoval poľovačky v Česku, Rakúsku, Nemecku, Slovinsku, Rusku, dvakrát v Kirgizsku, Kanade a v Juhoafrickej republike.

SkryťVypnúť reklamu

JE TO DIVOČINA
Poľovačka v Kirgizsku bol tip od manželov Francových. Aj Iva takúto poľovačku absolvovala a Františkovi ju vrelo odporúčala. Je tam vraj drsná príroda, ale stojí to zato. Presvedčil sa o tom na vlastné oči: „Keď to teraz porovnávam, môžem s čistým svedomím povedať, že Afrika je oproti Kirgizsku civilizovaná. Pravda, kirgizské mestá sú bohaté a pekné, no vidiek je o sto rokov pozadu. Elektrina alebo telefóny – zabudnite! V jednej z pastierskych osád síce mali elektrinu, no doteraz nedokážem pochopiť, ako je možné, že im to tam fungovalo. Boli to obyčajné drôty, pozväzované na uzol a poprehadzované cez váľajúce sa stĺpy – a toto „vedenie“ sa ťahalo asi 50 kilometrov holou, kamenistou pustatinou. Niečo neuveriteľné! V horách na juhu krajiny žijú zväčša iba pastieri a sprievodcovia, ako boli tí moji. Je ich málo a všetci sa poznajú.“

SkryťVypnúť reklamu

KÔŇ – ŽIVOT ALEBO SMRŤ
Cesta do Kirgizska viedla letecky z Prahy cez Moskvu do hlavného mesta krajiny – Biškeku. Odtiaľ ešte 700 km autom a potom niekoľko dní koňmo. „Keď sme išli na postriežku, pozorovať kozorožce, kone sme nechávali ďaleko za sebou. Nikto zo sprievodcov sa nebál, že by ich niekto ukradol. Je to drsný kraj, kôň znamená často prežitie. Keďže sa tunajší ľudia navzájom poznajú, nikto by si nedovolil koňa vziať bez predchádzajúcej dohody, pretože by to mohlo znamenať smrť pre iného. Pre jedného z nich.“
Skupinka poľovníkov si postavila základný tábor vo výške 3 500 m nad morom. Z jednej strany hory bolo ešte Kirgizsko, z druhej už Čína. „Príroda je tam drsná, no krásna,“ hovorí František. „Štyri dni som bol na postriežke na kozorožce, kým sa mi podarilo jedného skoliť. Nebol to výnimočný kus, rohy merali 95 cm, pričom rekordéri dosahujú aj 150 cm. Kozorožec je svižné, zhruba 80-kilové zviera, rohy má však niekedy až po chvost. V Kirgizsku som ulovil aj sibírskeho srnca, žije tu množstvo vlkov či nádherný snežný leopard. Lov je kontrolovaný, odstrel treba mať vopred dohodnutý, no snežný leopard je prísne chránený, patrí do Červenej knihy chránených živočíchov. Domáci ho však príliš neobľubujú, pretože často útočí na ich stáda. Zato svište, u nás prísne chránené, tu žijú ako myši. Aj sa tak lovia. Jeden lovec je schopný za sezónu zastreliť aj 500 svišťov. Lovia ich pre liečivý tuk a kožušinu, ktoré sa tam bežne vykupujú.“

ZÁPACH BOL SILNEJŠÍ, AKO TABLETKA
Vydržať dva týždne medzi kirgizskými pastiermi bolo umenie. „Sú to veľmi pohostinní a šikovní ľudia. Keďže som kozorožca ulovil hneď štvrtý deň, ostávajúci týždeň som spoznával ich život. Videl som dojenie kobýl, ochutnal kumis – kyslé kobylie mlieko, týždeň visiace v koženom vreci na stene jurty. Jedli sme zväčša baraninu na rôzny spôsob. No poviem vám, musel som mať v sebe aspoň 5 – 6 vodiek a zatvorené oči, aby som niečo do seba dostal po tom, čo som videl tú „hygienu“. Všade plno špiny, múch, mäso viselo už pekných pár dní pod plachtou jurty a z toho varili...“ Našťastie, dostatočná dezinfekcia vodkou zabezpečila, že som nemal žiadne zdravotné problémy.“
Zaujala nás aj ďalšia Františkova príhoda. „Začalo pršať, blížila sa búrka. Boli sme vysoko v horách, kde sa počasie mení z hodiny na hodinu. Celí zmoknutí sme si museli narýchlo postaviť stan. Rozprestrel som si v ňom svoju špeciálnu karimatku a špeciálny spacák a povedal som si, že o chvíľu budem v teple a pospím si ako v bavlnke. Čerta starého! Moji dvaja sprievodcovia stiahli z koní upotené a zmoknuté kože, ktoré im slúžili ako deky pod sedlo, a prestreli si ich ako lôžka. Vyzuli gumáky, v ktorých chodili celé dni, odvinuli onuce – to bolo niečo strašné! Od smradu som nemohol zaspať. Dal som si aj tabletku na spanie – nič. Musel som vyjsť do nehostinnej noci, poriadne sa poprechádzať a stan nechať vetrať. Až po pár hodinách sa mi nakoniec podarilo zaspať...“

PYTLIAKOV STRIEĽAJÚ
Poľovačka v Južnej Afrike je niečo úplne odlišné. Všetko je tu prísne organizované, veď okolo 30 % územia tu tvoria národné parky. Na všetko sú limity, poľovné oblasti sú často vlastne akýmisi chovateľskými farmami. Na povolenie v súlade s regulačnými plánmi odstrelu sa občas dá poľovať aj v národných parkoch. Pytliactvo je tu však kruto trestané – prichyteného pytliaka čaká bez milosti trest smrti. Na mieste ho zastrelia. „Juhoafrická republika je nádherná krajina. Mestá sú úžasné, rovnako aj prírodné scenérie. Škoda len, že potom, ako z JAR „vyhnali“ belochov, všetko začalo upadať,“ opisuje svoje dojmy František Hrubjak. „Nastal obrovský príval Afričanov do krajiny. Došlo to až tak ďaleko, že Juhoafričania celú severnú hranicu štátu oplotili a do plota púšťali smrtiace dávky elektriny. Tak tam zahynuli tisíce černochov. V JAR som bol spolu s manželkou, lovil som len tri dni, no stálo to zato. Trofeje gaziel či pakoňa ste mohli vidieť aj na výstave v Rabči. Potom sme si s manželkou prešli krajinu. Nádherné mestá, zlaté bane – vo vlaku v baníckom skanzene, ktorým sme prešli, boli zlaté ešte aj záchodové misy a vane! Niečo neuveriteľné! Na Myse Dobrej nádeje žije zas množstvo opíc. Sú všade. Vystríhali nás, aby sme nič napúšťali z rúk a aby sme sa nefotili samospúšťou, lebo opice berú všetko, čo vidia. Nebáli sa, skákali pomedzi ľudí, po strechách áut...“

KANADA JE INÁ
Poľovačka v Kanade je o niečom úplne inom. František Hrubjak sa tu vybral na čierneho medveďa baribala, najnebezpečnejšieho medveďa na americkom kontinente. Ten, hoci je menší, zabil oveľa viac ľudí, než grizly či kojak. Je mimoriadne agresívny. Aj tento raz bol František úspešný a trofej si priniesol, dokonca dve – hlavu 150-kilového zvieraťa a kožušinu z 220-kilového.
A po čom tento vášnivý poľovník ešte túži? „Po trofeji losa. Ale to je ešte ďaleká budúcnosť, Zatiaľ som sa nerozhodol, či pôjdem naň do Kanady, na sever Európy alebo na Kamčatku. Kamčatka ma láka, no poľovačky tam sú vraj príliš tvrdé. Takže – je to vo hviezdach...“

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  4. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  5. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  6. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  8. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  1. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  7. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  8. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 678
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 594
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 715
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 951
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 254
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 089
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 084
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 580

Blogy SME

  1. Roland Ondrus: Nemecko, nič sme sa nenaučili
  2. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  3. Dušan Koniar: V roku 2011 odtancoval v súťaži Let’s Dance homosexuálny pár. Čo to v spoločnosti spustilo?
  4. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  5. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  6. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  7. Stano Kočiš: A riekol majster
  8. Daniel Jankech: Vyhrá mafia. Matovič proti nej nebojoval.
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 57 270
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 705
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 939
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 775
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 222
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 884
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 146
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Vianočné trhy v Štefanove nad Oravou.

V Štefanove nad Oravou bolo na Vianočných trhoch veselo, v Oravskej Lesnej postavili pamätník nenarodeným deťom.


12m
Hokejisti nastupovali na zápas v Dolnom Kubíne pri zhasnutom svetle. Svietili iba mobily.

Dolný Kubín dokázal v poslednej tretine vyrovnať.


15 h
Traja najlepší muži - zľava Róbert Judiak, Mário Košút a Dominik Záň.

Mužská časť ponúkla veľmi dramatické súboje.


22 h
Raptori aj napriek smolnej prehre v Bratislave ostávajú na prvom mieste.

Florbalový víkend priniesol veľa zaujímavých výsledkov.


18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Roland Ondrus: Nemecko, nič sme sa nenaučili
  2. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  3. Dušan Koniar: V roku 2011 odtancoval v súťaži Let’s Dance homosexuálny pár. Čo to v spoločnosti spustilo?
  4. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  5. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  6. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  7. Stano Kočiš: A riekol majster
  8. Daniel Jankech: Vyhrá mafia. Matovič proti nej nebojoval.
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 57 270
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 705
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 939
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 775
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 222
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 884
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 146
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu