marci chceli dohnať všetko, čo v januári a februári zameškali. No topiaca sa beloba na chodníkoch a cestách bola dôkazom, že jar je už za dverami a spolu s ňou prichádza aj mnoho veľkonočných obyčajov.
Muriena naša, kdes prebývala? V dedinskom dome, v novej stodole. Na smrtnú nedeľu (dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou) si mládež zhotovuje bábku zo slamy, s ktorou prechádza dedinou, aby ju zapálenú hodila do potoka. Touto obyčajou sa chce rozlúčiť so zimou.
Aká Kvetná nedeľa, taká Veľká noc. Už od 7. storočia je známe svätenie Kvetnej nedele, ktorá sa tiež volá Palmová alebo Nedeľa utrpenia. V tento deň si ľudia do kostolov donesú rozkvitnuté vŕbové prútiky. Kňazom posvätené zelené konáre či bahniatka potom umiestnia vo svojich príbytkoch. Veria, že tak ochránia svoj dom pred nešťastím, chorobami a búrkou. Na Orave dávali prútiky do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda. Taktiež gazdovia na jar prvýkrát vyháňali statok takýmto konárikom. Na Kvetnú nedeľu a Veľkonočný piatok sa v kostoloch čítajú pašie – evanjelium, ktoré hovorí o utrpení Ježiša Krista.
Veľkonočné dažde znamenajú suchý rok. Na Zelený štvrtok Ježiš zhromaždil svojich učeníkov k poslednej večeri. Po zrade Judáša Iškariotského bol zajatý v Getsemanskej záhrade a v noci zo štvrtka na piatok bol mučený a súdený. V tento deň sa zvyknú v domácnostiach pripravovať byliny – predovšetkým mladá žihľava, ktorá má ľuďom zabezpečiť zdravie. Na Zelený štvrtok ako aj na Bielu sobotu sa naši predkovia chodili umývať do potoka. Verili, že po takomto obrade budú zdraví a celý rok čerství.
Veľký piatok daždivý znamená rok žíznivý. Veľký piatok je dňom hlbokého smútku a spomienkou na Ježišovo ukrižovanie. V staroveku bolo ukrižovanie považované za potupnú smrť. Gazdovia na Veľký piatok značkovali ovce, štiepili mladé stromčeky... V tento deň, podľa ich presvedčenia, sa všetky rany rýchlejšie zahoja.
Na Bielu sobotu si cirkev spomína na pochovaného Krista. Na Veľkonočnú Vigíliu sa kostoloch zapáli paškál – veľkonočná svieca, ktorá symbolizuje Ježiša Krista. Paškál sa zapaľuje počas 50-dňového veľkonočného obdobia až do sviatku Turíc a pri krstoch a pohreboch počas celého roka.. Na Bielu sobotu sa ľudia kedysi venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Najviac sa jedli vajíčka – ako symbol života, plodnosti a sily.
Veľkonočná nedeľa je sviatkom Zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Šiby, ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča, grajciar, groš, už je toho dosť. Na Veľkonočný pondelok sa tešia predovšetkým šibači a polievači, ktorí s východom slnka navštevujú dievčence, aby im prejavili svoju pozornosť či náklonnosť. Verilo sa, že takto okúpané dievčatá a ženy omladnú. A naopak - nevyšibané dievčatá vraj stratia svoju krásu.
Autor: Margita Kuchčáková