Článok pokračuje pod video reklamou
jší menší ďalekohľad, pretože je pohotovejší, mobilný a jeho zorný uhol je väčší,“ hovorí. Ten 610 milimetrový je podľa jeho slov ťažkopádnejší. „Je to kolos, ktorý má asi 300 kg. Je postavený na osobitnom pilieri, aby sa chvenie budovy, kde je osadený, neprenášalo na ďalekohľad.“ Mojmír Murín ho používa už zhruba pol roka. „Som ešte len v začiatkoch. Experimentujem s fotografovaním blízkych objektov – planét, Slnka a samozrejme mesiaca, ktorý je najbližším susedom Zeme,“ vysvetľuje.
Astronomická pozorovateľňa ešte nie je úplne dokončená. „Je to v štádiu testovania elektronických pohonov a fotografických postupov.“ Ďalekohľad sa totiž musí otáčať za pozorovanými objektmi okolo tzv. polárnej osi montáže, ktorá musí byť nastavená rovnobežne s osou otáčania Zeme, a to s vysokou presnosťou. Elektronicky ovládané pohony zabezpečujú otáčanie ďalekohľadu rýchlosťou približne jednej otáčky za 24 hodín proti smeru otáčania Zeme. Tak sa dosiahne, že pri dlhodobej expozícii je fotografovaný objekt, napríklad hviezda, v tom istom bode zorného poľa. Pri fotografovaní na film sa doba expozície ráta až na hodiny, pri moderných digitálnych fotoaparátoch na minúty až desiatky minút.
Mojmíra Murína sme ako amatérskeho astronóma v našich novinách predstavili v novembri 2004. Vtedy mal problémy s dodaním zrkadla do ďalekohľadu, ktoré si objednal v USA. Hoci zaplatil nemalú zálohu, firma z Kalifornie mu zrkadlo ani po telefonických urgenciách neposielala. Na e-maily neodpovedala, doporučený list neprevzala, urgencia cez americký konzulát v Bratislave nepriniesla zlepšenie. Oravský astronóm sa po čase obrátil na syna svojho známeho Juraja Kolenčíka, ktorý žije a pracuje v USA. „Dovtedy vybavenie objednávky urgoval, kým zrkadlo neposlali,“ spomína si M. Murín. Stalo sa tak v zime roku 2005, teda po vyše roku urgencií. Dodacia lehota sa z pôvodných troch mesiacov pretiahla na takmer tri roky. Po dodaní zrkadla mohol výrobu svojho 610 mm ďalekohľadu konečne dokončiť. Zrkadlo je základná časť teleskopu, ale je tam veľa ďalších súčiastok, ktoré si M. Murín vyrábal sám. „Som vyučený strojár a mám kovoobrábaciu dielňu, takže to nebol pre mňa problém,“ hovorí. Hvezdárni a pozorovaniu vesmírnych objektov sa venuje iba vo svojom voľnom čase, a toho nemá zas až tak veľa. „Nie som ešte dôchodca, musím sa starať o firmu, ktorú vediem.“ Od jari do zimy je hlavnou činnosťou jeho firmy kamenárstvo, v zime zas kovoobrábanie. V budúcnosti, keď bude mať viac času, by sa chcel venovať aj vyhľadávaniu planétok a asteroidov, ktoré môžu byť pre Zem nebezpečné. „A chcelo by to aj podchytiť mládež, aby aspoň niektorí našli zmysel života v niečom inom ako v alkohole a drogách,“ vraví.
Tohto roku bolo podľa jeho slov málo jasných nocí, kedy sa dal ďalekohľad využiť. „Problém nastáva aj z dôvodu otepľovania. Atmosféra je nečistá a viditeľnosť je obmedzená. Ani zima nebola dobrá, neprečistil sa vzduch,“ tvrdí. Navyše, ako hovorí, problémy pri pozorovaní oblohy spôsobuje i tzv. svetelný smog. „V strednej Európe je dosť veľký. Príliš veľa svetla svieti smerom hore. Bol pripravovaný zákon, aby svietidlá verejného osvetlenia nesvietili aj nahor, ale zatiaľ to neprešlo.“
Mojmír Murín sa zaoberá i problematikou výroby astronomických zrkadiel. V dielni má brúsky na sklo a aj vákuovú naparovačku, zariadenie, ktoré nanáša odrazovú vrstvu na povrch vybrúseného skla, budúceho zrkadla. Na astronomické zrkadlo sa táto vrstva nanáša – na rozdiel od klasických zrkadiel – na lícnu stranu, nie na rub. Navyše, táto vrstva musí byť ešte chránená oxidom kremíka. Zatiaľ má však naparovačku iba do priemeru 500 mm. Ako nám však prezradil, má v pláne prerobiť ju na väčšiu, aby si mohol sám napariť aj vlastné zrkadlo 610 milimetrového ďalekohľadu, keď to bude potrebné.
