Jazýčky detí z miest a z dedín sú odlišne mlsné

c. Ak škola nemá vlastné zariadenie spoločného stravovania, musí deťom a svojim zamestnancom stravu zabezpečiť niekde inde. Oproti minulosti nastali vo fungovaní jedální určité zmeny. “Môžu mať cudzích stravníkov. Takto získané peniaze potom môžu použiť pre vlastné účely, napríklad na obnovu inventára. Prísnejšie požiadavky sú aj na obsah nutričných hodnôt jedál. Novinkou je poskytovanie stravy pre deti v hmotnej núdzi. Rodič zaplatí z ceny stravného lístka od jednej do piatich korún, zvyšok doplatí štát,” povedala nám vedúca odboru školstva mesta Dolný Kubín Mária Dudáková. Ceny straveniek si po dohode so zriaďovateľom a riaditeľom príslušnej školy určuje každé stravovacie zariadenie samo. V našom regióne nepresahuje podľa M. Dudákovej suma za jeden stravný lístok 30 korún.
Jedálne sa pri zostavovaní jedálneho lístka a príprave pokrmov riadia presne stanovenými normami.
Majú možnosť tvoriť aj vlastné receptúry, ktoré však musia byť odsúhlasené regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Okrem neho má právo kontrolovať zariadenia školského stravovania ich zriaďovateľ.
Školská jedáleň pri ZŠ s MŠ v Istebnom má 172 stravníkov. Vedie ju Anna Čadová s ďalšími troma kuchárkami. Úlohou každého vedúceho jedálne je viesť jej kompletnú evidenciu. Zaujímavosťou je, že na Orave sú vedúcimi jedální až na jednu výnimku výlučne ženy. Len vo Vyšnom Kubíne pôsobí na mieste vedúceho muž. “Existencia a fungovanie každého takéhoto zariadenia úzko súvisí s tým, aký je jeho zriaďovateľ. Spolupráca s riaditeľkou školy Martou Nechalovou a starostom Jánom Čiefom je našťastie na veľmi dobrej úrovni,” hovorí A. Čadová. Za uplynulý rok sa školská jedáleň v Istebnom zmodernizovala. Pribudol ohrievací pult, ktorý slúži na udržanie správnej teploty jedál, farebne odlíšené dosky na jednotlivé druhy potravín, nože, nerezové hrnce i nový stroj na bielenie zemiakov. Vymenili tu aj všetky pôvodné drevené dvere za plastové, čím znížili náklady zariadenia na vykurovanie. Vedúca jedálne sa snaží o čo najväčšiu pestrosť jedálnička. “Raz do týždňa, väčšinou v piatky máme sladké jedlo, pondelky sú odľahčené jedlá, takzvané laktovegetariánske. A trikrát do týždňa pripravujeme mäso – striedame hydinu, bravčovinu, hovädzinu a ryby. Nechýbajú šaláty z čerstvej zeleniny a ovocie,” vraví A. Čadová a dodáva: “Stravovacie zvyklosti detí v meste a na dedine sú odlišné. To, čo napríklad zjedia mestské deti, na dedine nechcú.”