adémia. Nedeľné popoludnie začalo privítaním hostí starostkou Miladou Antalovou. Boli medzi nimi deti oboch osobností a zástupcovia Slovenskej národnej knižnice Augustín Maťovčík a Peter Cabadaj, ktorí vystúpili s referátmi o životoch a práci Melicherčíka i Rampákovej. V rovnakom duchu sa nesie aj výstava nainštalovaná v týchto dňoch v priestoroch miestneho kultúrneho domu. O kultúrny program sa postarali žiaci ZUŠ P. M. Bohúňa a folklórny súbor Trnkárik zo Žaškova. O tom, že podujatie malo svoj význam, svedčila plná sála ľudí.
Melicherčík študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde neskôr pôsobil ako pedagóg. Považuje sa za jedného zo zakladateľov modernej slovenskej etnológie. Paradoxne zomrel počas terénneho výskumu na rodnej Orave v roku 1966. Jeho bývalý študent, dnes uznávaný profesor na bratislavskej Katedre etnológie a kultúrnej antropológie Milan Leščák o ňom povedal: „Na výskumoch partizánskeho folklóru som sa aktívne zúčastnil s profesorom Melicherčíkom. Vo dvojici sme zažili chvíle zábavné i poučné. Obdivoval som jeho postrehy, ktoré sa netýkali len folklóru, ale aj ľudovej architektúry, kraja, zvykov. Vedel veľmi rýchlo nadviazať kontakt s miestnym obyvateľstvom. Vážnosť svojho zdravotného stavu však predo mnou skrýval, alebo zľahčoval. Aj keď sa musel pri chôdzi často zastaviť a chvíľu oddychovať, vždy to niečím zahovoril. Jeho smrť nás preto zaskočila.“ A. Melicherčík ovplyvnil neskorší život Ľudmily Rampákovej tým, že ju nahovoril na vysokoškolské štúdium. Vybrala si slovenský jazyk a históriu. Svoje rané detstvo prežila v Ľubochni. Neskôr sa s celou rodinou presťahovala do Párnice, kde jej otec postavil dom. Liduška, ako ju volali, našla na Orave svoj raj. Patrili do neho hlavne záhrada plná kvetov a ovocných stromov a jej útulná izba plná kníh. Osirela, keď mala 16 rokov. Ľ. Rampáková patrila medzi veľké postavy slovenského literárneho života. Ako dlhoročná vydavateľská redaktorka bola znalkyňou literárnej scény. V prekladateľskej činnosti si vyberala náročné beletristické tituly. Preložila napríklad diela Heinricha Manna, Hermana Hesseho či Anny Seghersovej.