Článok pokračuje pod video reklamou
podnikov. Veď zemiaky, mak, strukoviny, obilie a kadečo iné dovezieme zvonka! A tam zase dodáme naše desiatky rokov rastúce duby, buky, smreky...
Úhľadne vyrovnané hranoly, dosky, dnes stoja na miestach, kde kedysi stávali senníky, či poľná technika. Netrpezlivo čakajú na odvoz. Zahraničné kamióny trávia v ich blízkosti noci, aby sa nezdržiavali. Aby to cez deň „otočili“ koľkokrát sa len dá. Nestíha sa píliť? Odvezú aj guľatinu! Je to „biznis“, čo je v kurze. Rúbanie lesov.
Tí, ktorí však hľadia viac dopredu, by uvítali, keby sa dostala do kurzu hlavne starostlivosť o krajinu. O lúky a pasienky, remízky, o potôčiky... Aby tie družstevné dvory prestali sýtiť piliny z dreva. Aby začali opäť rozvoniavať senom a hoci aj kravským či ovčím trusom. Aby pozemky zarastené burinou nahradili vykosené či vypasené lúky, pozývajúce do svojej náruče. Blúznenie fantastu? Nie, skúsenosť zo susedných krajín.
