Sú údajne zle utesnené, vďaka čomu do bytov vchádza chlad z vonku a teplo, ktoré by malo ostávať v izbách, ide zase opačným smerom – von. Bytový dom stavala istá dolnokubínska firma, ktorá však už dnes neexistuje. Resp. existuje, ale už pod úplne iným názvom. Keďže dom patrí mestu, ľudia sťažnosti adresovali radnici. Doteraz sa však nedočkali žiadnej odozvy. Aj my sme sa snažili u primátora Trstenej Jozefa Ďubjaka zistiť ako chce problém riešiť. Ani my sme sa nedozvedeli najpovzbudivejšie správy. Už dlhšiu dobu sa primátor snaží stretnúť s bývalými majiteľmi dodávateľa, no bezvýsledne. Vždy, keď príde deň dohodnutého rokovania, ospravedlnia sa, že prísť nemôžu. „Po viacerých pokusoch skontaktovať sa s nimi konečne sľúbili, že sa dohodneme dnes (22. 3.) večer, kedy budeme o tomto probléme rokovať. Dohodli sme sa na pondelok. Verte mi, už to hnevá aj mňa, že si nedokážu dať veci do poriadku,” povedal nám vo štvrtok minulý týždeň primátor. Vyjadrenia k celej veci sme však od neho do dnešného dňa nedostali.
Oslovili sme preto obyvateľov bytového domu, väčšina z nich však nechcela pre noviny hovoriť. „Neviem o tom, že by sa niekto sťažoval. To so zlými oknami je však pravda. Tesnenie na nich je hrozné a na strope aj stenách máme skutočne „pekné” plesne. A to vetrám tak často, ako sa len dá, no nič nepomáha,” povedala nám istá mamička, ktorú sme zastihli, keď so synom vychádzala z bytovky. Bola prekvapená, že sa zaujímame práve o tento objekt. Dokonca nás odporučila na bytovku č. 1139, tiež relatívne novú, stojacu najbližšie k nemocnici. Tam vraj majú problémy oveľa väčšie. Zašli sme teda aj tam. Väčšina bytov tu patrí do súkromného vlastníctva. Majitelia mali tú česť spoznať výsledky práce „poctivej” stavebnej firmy. Na začiatku im nasľubovali hory-doly a napokon mnohí z nich boli nútení prebrať aj tak iba holobyt. „Stavala to istá bratislavská firma. Tá nám navrhla, že byty úplne dokončia. Na to však bol potrebný ešte balík peňazí. Oni v tom však nevideli žiadny problém – pomohli nám vybaviť pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. My sme im podpísali splnomocnenie, aby mohli čerpať peniaze na dostavbu z našich účtov. Vedeli tak krásne rozprávať, uverili sme im všetko, čo nám povedali. Ani na okamih nám nenapadlo, že to dopadne tak, ako to dopadlo. Niektorí sme dostali byty s nekompletnými podlahami a mizernou izoláciou. V plánoch boli zakreslené veci, ktoré sa v byte nenachádzali. Všetko sme si museli dorábať sami. Horšie však obišli tí, ktorí do toho vložili toľko ako my, cez 900 tisíc, no dostali len úplne čistý a prázdny holobyt,” rozhorčene nám rozprávali manželia, ktorí v dome bývajú už šesť rokov. Po celé roky si svojpomocne dorábajú to, na čo „vysoko kvalifikovaná a profesionálna firma“ akosi pozabudla. Tá sa hneď po dokončení stavby „stratila“ a následne nato aj rozpadla. A keďže majitelia bytov robili takmer všetko len na ústnu dohodu, nemali v rukách žiadny doklad, ktorým by mohli firmu usvedčiť z podvodu.
Tak si dve firmy (a určite aj množstvo ďalších) pokojne žijú a obohacujú sa na úkor iných. Samozrejme – dnes už pod úplne iným názvom. A ich majitelia či konatelia sú spokojní, im sa nemôže predsa nič stať...
Autor: nk
