Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Jozef Habovštiak sa dožíva sedemdesiat rokov

Napriek nepriazni bývalého režimu dosiahol vo svojej výskumnej práci pozoruhodné výsledky. Viac si ich však povšimli v zahraničí ako doma.



Narodil sa na svätého Jozefa, patróna remeselníkov - 19. marca 1937 v Krivej. Remeselníkom sa síce nestal, ale dostalo sa mu veľmi podobnej životnej úlohy. Po gymnaziálnych rokoch v Trstenej študoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Už ako študent sa venoval výskumníckej činnosti a po dvoch rokoch práce v projekčnej organizácii sa až doteraz tejto aktivity nezriekol.
Vo svojich výskumných úlohách sa venoval problematike horských hospodárstiev, osobitne trávnym porastom. Na základe výsledkov bádania v rokoch 1958 – l965, ktoré získal nielen na Orave, ale na viacerých stanovištiach bývalej republiky, mohol publikačne i na mnohých verejných vystúpeniach poukázať na obrovské bohatstvo, ktoré v daných pôdnych a klimatických podmienkach Slovenska máme na našich trávnych porastoch. „Tieto porasty sú podnes po lesoch a vodných zdrojoch treťou najhodnotnejšou devízou našej krajiny. Ich prirodzenú úrodnosť bolo možné pri správnom obhospodarovaní niekoľkonásobne zvýšiť a pri zabezpečení kvality sú potom základom dobrého hospodárenia v našich horských a podhorských oblastiach,“ hovorí Jozef Habovštiak. V ďalšom období sa venoval racionalizácii hnojenia a tým aj znižovania nákladov, ako aj najvýhodnejším spôsobom využitia tohto ozajstného bohatstva, ktoré u nás máme. „Úrody našich trávnych porastov sa môžu vyrovnať najpoprednejším a najprodukčnejším oblastiam Európy,“ tvrdí. Pracoval aj na problematike meliorácií. Od roku 1960 sa výrazne podieľal pri zavádzaní nových metód v začínajúcich poľnohospodárskych družstevných podnikoch. A to nielen pri hnojení a zúrodňovaní trávnych porastov, ale aj pri konzervácii a spracovaní dorobenej trávnej hmoty. Pravidelne prinášal nové poznatky na semináre a konferencie poľnohospodárskej praxe. Sám pritom občasne a dobrovoľne vykonával v Krivej na Orave funkciu agronóma, zootechnika i predsedu družstva. Počas celého doterajšieho obdobia pracoval ako člen viacerých vedeckých rád pri výskumných ústavoch, bol členom komisií Československej akadémie zemědelskej i Slovenskej poľnohospodárskej akadémie, kde pracuje doteraz.
Takmer tridsať rokov bol členom redakčnej rady vedeckého časopisu ČSAZ Rostlinná výroba a niektorých odborných časopisov na Slovensku. Už ako študent stál pri založení vysokoškolského časopisu Poľnohospodár v Nitre, ktorý si vlani pripomenul päťdesiate výročie trvania ako jediné periodikum tohto druhu na Slovensku.

Skryť Vypnúť reklamu

O ENERGETICKÉ DREVINY JE ZRAZU ZÁUJEM
V Krivej na Orave založil J. Habovštiak výskumnú stanicu. „Aj napriek mnohým nepriaznivým zásahom zo strany bývalého režimu a najmä okresných funkcionárov KSS v Dolnom Kubíne táto stanica funguje doposiaľ,“ vraví. „Dnes sa venuje hlavne netradičným formám využitia poľnohospodársky menej alebo okrajovo využívaných pôd v horských oblastiach, ako je pestovanie energetických drevín či kríčkového ovocia. Pokusné práce sme začali ešte v rokoch 1992-1994 a dnes je táto malá stanica ako prvá v strednej Európe schopná odovzdávať pre prax nielen hodnoverné a prepotrebné výsledky, ale aj sadbový materiál, získaný spoluprácou s najpoprednejším ústavom tohto druhu vo Švédskom meste Swalow. V súčasnosti sú médiá i medzinárodné fóra najpoprednejších politikov a štátnikov vášnivo zaujaté problematikou využitia biomasy. Hoci prvých desať rokov nebol z ich strany o túto činnosť žiadny záujem, ba mnoho ľudí aj z radov odborníkov sa na tento výskum pozeralo nechápavo a bez akéhokoľvek záujmu, dnes sa idú o tieto poznatky doslova potrhať. Nuž, núdza o energiu doviedla mnohých k rozumu,“ dodáva.
Ing. Jozef Habovštiak, CSc. vykonával v rokoch 1969 - 1971 funkciu námestníka riaditeľa pre vedu a výskum na VULP v Banskej Bystrici a vedúceho oddelenia. Ale pre svoje náboženské a politické presvedčenie bol zbavený všetkých funkcií. Nikdy nebol členom KSS a nesúhlasil ani s „bratskou pomocou“ z augusta 1968 – a to malo svoje následky. „Závisť a nenávisť, ktoré mali v politickej moci dobrý nástroj, viedli nakoniec k môjmu prepusteniu zo zamestnania. Desať rokov som potom pracoval vo Výskumnom ústave pre zúrodnenie pôd v Prahe – Zbraslavi. Na toto obdobie si veľmi dobre spomínam, najmä na toleranciu a pochopenie zo strany českých kolegov. Českí spolupracovníci boli takmer všetci ateisti a slovenskí – veľmi aktívni v ideologickom boji – sa všetci priznali, že predtým v kostole miništrovali a ich matky chodia podnes do kostola,“ hovorí.
Samozrejme, viac ako doma, si jeho prácu povšimli v zahraničí. V roku 1969 ho pozvali do medzinárodnej študijno-pracovnej skupiny pri Výskumnom ústave IRA v Nyone vo Švajčiarsku, kde zotrval pol roka. Neskôr v rokoch 1971 - 1978 bol koordinátorom dvoch európskych projektov FAO/OSN. Prednášal na mnohých európskych aj svetových kongresoch a seminároch. Na viaceré ho však naše orgány nepustili. Miesto neho išli „politickí náhradníci“. Dosiaľ publikoval 92 pôvodných vedeckých prác, z čoho 20 v zahraničí, takmer dvesto odborných príspevkov a je autorom a spoluautorom viacerých knižných publikácií. V roku 1979 mu bola za jeho vedeckovýskumnú činnosť udelená cena Federálneho ministra výstavby a technického rozvoja a zo strany ČSAZ i SAPV viacero ocenení a uznaní.

Skryť Vypnúť reklamu

SPOLOČENSKÉ ZMENY PRIVÍTAL
Veľmi uvítal zmeny po roku 1989. „Totalitný režim spôsobil naše veľké technické a hospodárske zaostávanie za vyspelými štátmi sveta a má na svedomí obrovské utrpenie miliónov ľudí,“ vraví. Preto hneď v prvých dňoch po novembri 1989 vstúpil do politiky a stal sa poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. V rokoch 1990 - 1992 pracoval vo funkcii námestníka ministra poľnohospodárstva a výživy SR a v roku 1994 bol aj poslancom Národnej rady SR. „Vtedy som bol aj priamym svedkom bezpríkladnej noci z 3. na 4. novembra 1994, kedy boli prijaté „prichvatizačné“ zákony zo strany vtedajších koaličných politických strán (HZDS, SNS, ZRS). Ani moje protesty, ani protesty iných nezavážili. Drzosť a bezočivosť nemali obdobu,“ spomína si J. Habovštiak.
Obdobie rokov 1990 až 1992 považuje za najťažšie, pretože vtedy došlo k mnohým zmenám. „Prechod na vyrovnaný štátny rozpočet spôsobil, že sa výrazne znížili dotácie do poľnohospodárstva. Okrem toho konvertibilita koruny a hospodárske pomery v podnikoch, kde skrachovala výroba, znížili kúpyschopnosť obyvateľstva, čím vznikli nadzásoby potravín, najmä mäsa a mliečnych výrobkov. To malo negatívny vplyv na ekonomickú situáciu v poľnohospodárskych podnikoch. Pomery sa však ešte zhoršili po roku 1992, kedy nastal výrazný pokles stavov hospodárskych zvierat. Až v posledných rokoch po vstupe do EU sa situácia aspoň čiastočne zlepšuje. Žiaľ, mnoho dobre mienených opatrení a zmien sa po roku 1992 zmenilo alebo úplne zastavilo. To má za následok súčasný nie veľmi utešený stav v tomto rezorte,“ tvrdí.
Jozef Habovštiak pôsobí od roku 1990 vo svetovej katolíckej organizácii Pax Romana, pričom od roku 2003 je prezidentom ekonomickej sekcie SIIAEC. „Táto skupina popredných odborníkov z katolíckych kruhov sa zaoberá hlavne problematikou globalizácie na život rodín i jednotlivcov, otázkami rozvoja vidieka, stavom rodinného života v jednotlivých krajinách, riešením nezamestnanosti, negatívnymi vplyvmi nadnárodných spoločností, obranou pred monopolmi a podobne. Jej sekretariát sídli v Paríži,“ dozvedáme sa od J. Habovštiaka.
Práca a styk na medzinárodnom poli si vyžaduje znalosť viacerých jazykov. Náš jubilant ovláda okrem ruštiny aktívne francúzsky, anglický a nemecký jazyk, pričom cudzie jazyky učí už viacero rokov aj na Základnej škole v Krivej.
S manželkou Annou žije v rodičovskom dome vo svojej rodnej obci. Vychovali spolu štyri deti (dve ďalšie zomreli v detskom veku). Keď vstúpite do ich obývacej izby, na prvý pohľad zistíte, že ste v dome hlboko nábožensky založenej rodiny. Hovoria o tom nielen pôsobivé maľby Ladislava Záborského na stene izby, ale aj celková atmosféra v dome. Ich dvor je stále typický gazdovský. Jozef Habovštiak sa totiž popri výskumnej a publikačnej činnosti venuje aj relaxačnému chovu oviec. Momentálne ich má spolu s jahňatami 60. Okrem toho aj včelári. Niekoľko jeho úľov stojí v poli asi 300 metrov za humnami domu. Keď sme s ním k úľom kráčali do mierneho kopca, presvedčili sme sa, že v sedemdesiatke má ešte veľmi dobrú kondíciu. Bodaj by nie, veď od detstva je aktívnym turistom a lyžiarom.
Nuž, poprajme mu, aby sa mu vo všetkých jeho aktivitách naďalej darilo.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 321
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 664
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 975
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 291
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 655
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 268
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 526
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 494
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 214
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 213
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

V Kultúrnom dome v Zuberci dnes vytvorili dve odberové miesta.

Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19.

Testovanie v strojárňach.

Armáda posilnila odberové tímy, čakanie na odbery by sa malo skrátiť

Minister obrany prosí ľudí z okresov mimo Oravy a Bardejova, aby nechodili na testovanie.

V Dolnom Kubíne pri mestskom kultúrnom stredisku sa už na testovanie nečaká.

Záujem o testovanie je veľký aj v sobotu

Ľudia začali vytvárať rady ešte pred otvorením odberných miestností.

Polovica z radu v Záskalí.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?