Narodil sa na svätého Jozefa, patróna remeselníkov - 19. marca 1937 v Krivej. Remeselníkom sa síce nestal, ale dostalo sa mu veľmi podobnej životnej úlohy. Po gymnaziálnych rokoch v Trstenej študoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Už ako študent sa venoval výskumníckej činnosti a po dvoch rokoch práce v projekčnej organizácii sa až doteraz tejto aktivity nezriekol.
Vo svojich výskumných úlohách sa venoval problematike horských hospodárstiev, osobitne trávnym porastom. Na základe výsledkov bádania v rokoch 1958 – l965, ktoré získal nielen na Orave, ale na viacerých stanovištiach bývalej republiky, mohol publikačne i na mnohých verejných vystúpeniach poukázať na obrovské bohatstvo, ktoré v daných pôdnych a klimatických podmienkach Slovenska máme na našich trávnych porastoch. „Tieto porasty sú podnes po lesoch a vodných zdrojoch treťou najhodnotnejšou devízou našej krajiny. Ich prirodzenú úrodnosť bolo možné pri správnom obhospodarovaní niekoľkonásobne zvýšiť a pri zabezpečení kvality sú potom základom dobrého hospodárenia v našich horských a podhorských oblastiach,“ hovorí Jozef Habovštiak. V ďalšom období sa venoval racionalizácii hnojenia a tým aj znižovania nákladov, ako aj najvýhodnejším spôsobom využitia tohto ozajstného bohatstva, ktoré u nás máme. „Úrody našich trávnych porastov sa môžu vyrovnať najpoprednejším a najprodukčnejším oblastiam Európy,“ tvrdí. Pracoval aj na problematike meliorácií. Od roku 1960 sa výrazne podieľal pri zavádzaní nových metód v začínajúcich poľnohospodárskych družstevných podnikoch. A to nielen pri hnojení a zúrodňovaní trávnych porastov, ale aj pri konzervácii a spracovaní dorobenej trávnej hmoty. Pravidelne prinášal nové poznatky na semináre a konferencie poľnohospodárskej praxe. Sám pritom občasne a dobrovoľne vykonával v Krivej na Orave funkciu agronóma, zootechnika i predsedu družstva. Počas celého doterajšieho obdobia pracoval ako člen viacerých vedeckých rád pri výskumných ústavoch, bol členom komisií Československej akadémie zemědelskej i Slovenskej poľnohospodárskej akadémie, kde pracuje doteraz.
Takmer tridsať rokov bol členom redakčnej rady vedeckého časopisu ČSAZ Rostlinná výroba a niektorých odborných časopisov na Slovensku. Už ako študent stál pri založení vysokoškolského časopisu Poľnohospodár v Nitre, ktorý si vlani pripomenul päťdesiate výročie trvania ako jediné periodikum tohto druhu na Slovensku.
O ENERGETICKÉ DREVINY JE ZRAZU ZÁUJEM
V Krivej na Orave založil J. Habovštiak výskumnú stanicu. „Aj napriek mnohým nepriaznivým zásahom zo strany bývalého režimu a najmä okresných funkcionárov KSS v Dolnom Kubíne táto stanica funguje doposiaľ,“ vraví. „Dnes sa venuje hlavne netradičným formám využitia poľnohospodársky menej alebo okrajovo využívaných pôd v horských oblastiach, ako je pestovanie energetických drevín či kríčkového ovocia. Pokusné práce sme začali ešte v rokoch 1992-1994 a dnes je táto malá stanica ako prvá v strednej Európe schopná odovzdávať pre prax nielen hodnoverné a prepotrebné výsledky, ale aj sadbový materiál, získaný spoluprácou s najpoprednejším ústavom tohto druhu vo Švédskom meste Swalow. V súčasnosti sú médiá i medzinárodné fóra najpoprednejších politikov a štátnikov vášnivo zaujaté problematikou využitia biomasy. Hoci prvých desať rokov nebol z ich strany o túto činnosť žiadny záujem, ba mnoho ľudí aj z radov odborníkov sa na tento výskum pozeralo nechápavo a bez akéhokoľvek záujmu, dnes sa idú o tieto poznatky doslova potrhať. Nuž, núdza o energiu doviedla mnohých k rozumu,“ dodáva.
Ing. Jozef Habovštiak, CSc. vykonával v rokoch 1969 - 1971 funkciu námestníka riaditeľa pre vedu a výskum na VULP v Banskej Bystrici a vedúceho oddelenia. Ale pre svoje náboženské a politické presvedčenie bol zbavený všetkých funkcií. Nikdy nebol členom KSS a nesúhlasil ani s „bratskou pomocou“ z augusta 1968 – a to malo svoje následky. „Závisť a nenávisť, ktoré mali v politickej moci dobrý nástroj, viedli nakoniec k môjmu prepusteniu zo zamestnania. Desať rokov som potom pracoval vo Výskumnom ústave pre zúrodnenie pôd v Prahe – Zbraslavi. Na toto obdobie si veľmi dobre spomínam, najmä na toleranciu a pochopenie zo strany českých kolegov. Českí spolupracovníci boli takmer všetci ateisti a slovenskí – veľmi aktívni v ideologickom boji – sa všetci priznali, že predtým v kostole miništrovali a ich matky chodia podnes do kostola,“ hovorí.
Samozrejme, viac ako doma, si jeho prácu povšimli v zahraničí. V roku 1969 ho pozvali do medzinárodnej študijno-pracovnej skupiny pri Výskumnom ústave IRA v Nyone vo Švajčiarsku, kde zotrval pol roka. Neskôr v rokoch 1971 - 1978 bol koordinátorom dvoch európskych projektov FAO/OSN. Prednášal na mnohých európskych aj svetových kongresoch a seminároch. Na viaceré ho však naše orgány nepustili. Miesto neho išli „politickí náhradníci“. Dosiaľ publikoval 92 pôvodných vedeckých prác, z čoho 20 v zahraničí, takmer dvesto odborných príspevkov a je autorom a spoluautorom viacerých knižných publikácií. V roku 1979 mu bola za jeho vedeckovýskumnú činnosť udelená cena Federálneho ministra výstavby a technického rozvoja a zo strany ČSAZ i SAPV viacero ocenení a uznaní.
SPOLOČENSKÉ ZMENY PRIVÍTAL
Veľmi uvítal zmeny po roku 1989. „Totalitný režim spôsobil naše veľké technické a hospodárske zaostávanie za vyspelými štátmi sveta a má na svedomí obrovské utrpenie miliónov ľudí,“ vraví. Preto hneď v prvých dňoch po novembri 1989 vstúpil do politiky a stal sa poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. V rokoch 1990 - 1992 pracoval vo funkcii námestníka ministra poľnohospodárstva a výživy SR a v roku 1994 bol aj poslancom Národnej rady SR. „Vtedy som bol aj priamym svedkom bezpríkladnej noci z 3. na 4. novembra 1994, kedy boli prijaté „prichvatizačné“ zákony zo strany vtedajších koaličných politických strán (HZDS, SNS, ZRS). Ani moje protesty, ani protesty iných nezavážili. Drzosť a bezočivosť nemali obdobu,“ spomína si J. Habovštiak.
Obdobie rokov 1990 až 1992 považuje za najťažšie, pretože vtedy došlo k mnohým zmenám. „Prechod na vyrovnaný štátny rozpočet spôsobil, že sa výrazne znížili dotácie do poľnohospodárstva. Okrem toho konvertibilita koruny a hospodárske pomery v podnikoch, kde skrachovala výroba, znížili kúpyschopnosť obyvateľstva, čím vznikli nadzásoby potravín, najmä mäsa a mliečnych výrobkov. To malo negatívny vplyv na ekonomickú situáciu v poľnohospodárskych podnikoch. Pomery sa však ešte zhoršili po roku 1992, kedy nastal výrazný pokles stavov hospodárskych zvierat. Až v posledných rokoch po vstupe do EU sa situácia aspoň čiastočne zlepšuje. Žiaľ, mnoho dobre mienených opatrení a zmien sa po roku 1992 zmenilo alebo úplne zastavilo. To má za následok súčasný nie veľmi utešený stav v tomto rezorte,“ tvrdí.
Jozef Habovštiak pôsobí od roku 1990 vo svetovej katolíckej organizácii Pax Romana, pričom od roku 2003 je prezidentom ekonomickej sekcie SIIAEC. „Táto skupina popredných odborníkov z katolíckych kruhov sa zaoberá hlavne problematikou globalizácie na život rodín i jednotlivcov, otázkami rozvoja vidieka, stavom rodinného života v jednotlivých krajinách, riešením nezamestnanosti, negatívnymi vplyvmi nadnárodných spoločností, obranou pred monopolmi a podobne. Jej sekretariát sídli v Paríži,“ dozvedáme sa od J. Habovštiaka.
Práca a styk na medzinárodnom poli si vyžaduje znalosť viacerých jazykov. Náš jubilant ovláda okrem ruštiny aktívne francúzsky, anglický a nemecký jazyk, pričom cudzie jazyky učí už viacero rokov aj na Základnej škole v Krivej.
S manželkou Annou žije v rodičovskom dome vo svojej rodnej obci. Vychovali spolu štyri deti (dve ďalšie zomreli v detskom veku). Keď vstúpite do ich obývacej izby, na prvý pohľad zistíte, že ste v dome hlboko nábožensky založenej rodiny. Hovoria o tom nielen pôsobivé maľby Ladislava Záborského na stene izby, ale aj celková atmosféra v dome. Ich dvor je stále typický gazdovský. Jozef Habovštiak sa totiž popri výskumnej a publikačnej činnosti venuje aj relaxačnému chovu oviec. Momentálne ich má spolu s jahňatami 60. Okrem toho aj včelári. Niekoľko jeho úľov stojí v poli asi 300 metrov za humnami domu. Keď sme s ním k úľom kráčali do mierneho kopca, presvedčili sme sa, že v sedemdesiatke má ešte veľmi dobrú kondíciu. Bodaj by nie, veď od detstva je aktívnym turistom a lyžiarom.
Nuž, poprajme mu, aby sa mu vo všetkých jeho aktivitách naďalej darilo.
Autor: Johana Fonferová
