, ktorý zasadol na stoličku primátora mesta Martin, vo voľbách výrazne „prečíslil“ všetkých starších kandidátov, hoci je sotva v Kristových rokoch. Kým obyvateľov Martina iste zaujímajú jeho plány a ambície, nás zaujal z optiky súkromia – jeho manželkou je totiž rodená Tvrdošínčanka, dievčenským menom Martina Obtulovičová.
Nuž teda, ako a čím žije mladá rodina primátora Andreja Hrnčiara, sa vyzvedáme práve prostredníctvom manželky Martiny. Ako sa povolebná zmena dotýka všetkých jej členov - vlastne u Hrnčiarovcov sú to samé milé „členky“?
„Najstaršia“ z Hrnčiarovych žien - Martina Hrnčiarová - je manželkou o čosi viac ako desať rokov. Kým sa zoznámila - dosť zavčasu, v šestnástich - so svojím budúcim mužom, útle detstvo a peknú mladosť strávila v Tvrdošíne na rodnej Orave. Ako sama hovorí, žili s rodičmi v trojizbovom byte na treťom poschodí bytovky ako typická socialistická rodina. Ako dieťa nebola sama, sú tri sestry, ako z Čechova, Martina je z nich najmladšia.
„Najkrajšie spomienky z detstva mám na obrovskú predajňu kníhkupectva s veľkým výkladom v Tvrdošíne, kde robila moja mama, na vôňu nových kníh a platní. Snehovú kráľovnú som vedela celú naspamäť. No a samozrejme, vyrastala som v krásnej oravskej prírode...“
To, že boli doma tri sestry, ovplyvnilo aj jej rozhodovanie, kam po základnej škole, na akú strednú. Staršie sestry študovali gymnázium (Adriana) a ekonomickú (Ivana), Martina sa rozhodla pre zdravotnícke chodníčky.
„Išla som na Strednú zdravotnú školu, odbor detská sestra v Dolnom Kubíne aj preto, že som mienila pokračovať na medicíne. Ale aj keby ma na vysokú školu nezobrali, videla som v tomto povolaní možnosť dobrého uplatnenia. To sa mi aj potvrdilo. Práca detskej sestry ma počas praxe bavila tak, že sa zo mňa po maturite stala „sestrička z Kramárov“, pretože ma nezobrali na vysokú. Nastúpila som do nemocnice na Kramároch v Bratislave, na oddelenie detskej chirurgickej „jisky“.
x x x
Život zväčša píše celkom iné príbehy, ako si my ľudia spriadame cez naše mladícke sny, túžby a plány. Za tými Martininými treba čoskoro hľadať „vpád“ istého romantika v koženej bunde, s dlhými vlasmi, náušnicou v uchu. Dobre tušíte, o svoju budúcu ženu prejavoval Andrej vytrvalý záujem zavčasu, keď ešte bola stredoškoláčka a on študent VŠMU - budúci herec. Nepoľavil dokonca ani vtedy, keď sa vybral s kamarátom na skusy za veľkú mláku do Ameriky. „Pohľadnicu z New Yorku, ktorú som od neho dostala v štvrtom ročníku, mám dodnes odloženú v denníku.“
Mladej, šikovnej stredoškoláčke, o chvíľu hotovej sestričke, iste nebol takýto vytrvalý nápadník ľahostajný. Po jeho návrate z USA mal ich spoločný osud dosť rýchly spád. Rozhodnutie presťahovať sa s ním na vysokoškolské „atriaky“ nenechalo na seba dlho čakať. ,,Popri poriadne náročnej práci sestričky na detskej chirurgickej „jiske“ som zažívala bohémsky študentský život umelcov na internáte.“
Slobodný život sa pre sestričku Martinu aj študenta herectva Andreja zakrátko zmenil na spoločný manželský a onedlho aj rodinný stav. Stalo sa tak po príchode do Martina, odkiaľ prišla herecká ponuka z vtedajšieho Divadla SNP. Sem prišiel Andrej Hrnčiar do svojho prvého angažmán ako herec. Martina ešte nakrátko po príchode pracovala v Martinskej fakultnej nemocnici. Ale iba dovtedy, kým sa manželom Hrnčiarovcom nenarodila takmer pred desiatimi rokmi ich prvá dcéra Karinka a po siedmich rokoch pribudla aj druhá Tamarka.
„Tu som ako detská sestra na novorodeneckom oddelení MFN robila pol roka. A tam sa skončila aj moja etapa zdravotnej sestry. Ostalo mi však to, že dodnes pichám injekcie všetkým známym a rodine... „ A aj vysokoškolské štúdium tu na Martinu konečne počkalo.
„Na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave som externe vyštudovala popri materskej dovolenke učiteľstvo pre špeciálne školy, so zameraním na pedagogiku mentálne postihnutých. Po návrate do práce z materských pôsobím ako učiteľka na špeciálnej základnej škole. Počas materskej dovolenky s druhou dcérou som rok pracovala na polovičný úväzok ako špeciálny pedagóg na základnej škole. Venovala som sa deťom so špecifickými poruchami učenia.“
Martina Hrnčiarová má zrejme nielen špecifické vlohy pomáhať „cudzím“ malým i väčším deťom, ale ako matka veľmi dobre rozumie svojim vlastným dcéram. „Naše dve dcéry, desaťročná Karin a trojročná Tamara, sú - ako to už u detí býva - každá iná. U nás to platí do písmena. Karin je živšia, neposedí na jednom mieste a Tamarka je pravý opak. Karin našťastie nezdedila herecké vlohy po svojom otcovi, vyniká skôr v športe. Od malička sa venovala športovej gymnastike, teraz tancuje v tanečnom klube disco tance. Okrem toho lyžuje, korčuľuje, pláva a miluje kone. Tamarka je dieťa, ktoré sa dokáže hrať vo svojej detskej izbe celkom sama aj dve hodiny. Rada kresli a dokonca aj spieva...“
A ako je to so zmenami v domácnosti Hrnčiarovcov odvtedy, čo sa hlava rodiny dostala do primátorského kresla metropoly Turca? Nájde si čas na všetky tri svoje „ženy“, dcérky i manželku?
„Myslím, že zatiaľ sa nám život v domácnosti nejako výrazne nezmenil, ak hovorím o Andrejovej zaneprázdnenosti. Za desať rokov manželstva som si zvykla na to, že môj manžel má nepravidelnú pracovnú dobu, či ako herec - večerné predstavenia, rozhlas, dabing a v posledných troch rokoch aj ako herec a zároveň riaditeľ divadla. Za tých pár mesiacov „primátorovania“ si zatiaľ vie nájsť čas na rodinu. Vynahrádza nám to aspoň cez víkendy aj svojím varením, čo považujem za veľkú prednosť a výhodu. Andrej je nielen skvelý kuchár, ale aj vynikajúci hostiteľ.“
x x x
Martina Hrnčiarová pôsobí ako pokojná, vyrovnaná žena s rozumným nadhľadom. Povinnosti primátorovej manželky však určite vyžadujú aspoň prispôsobenie sa novej situácii. V čom to pociťuje najviac...
„Zatiaľ ani v tomto ohľade nevnímam nejako výrazne skutočnosť, že sa môj manžel stal primátorom. Inauguráciu za primátora na mestskom úrade sme si boli pozrieť spolu so staršou dcérou. Možno sme v tejto sezóne absolvovali o čosi viac plesov, ako iba ten náš každoročný - divadelný. Priznám sa, najväčšie „problémy“, iste ako každá žena, mám s tým, čo a kam si obliecť. Pokiaľ ide o moju konkrétnu pomoc manželovi, zakladá sa Nadácia Andreja Hrnčiara. Mala by som ju aktívne viesť.“
