sti boli prepojené v roku 1926, kedy železnička dosiahla najväčšiu dĺžku. Trať z Oščadnice do Lokce merala 110 km. Práve prepojenie lesnej železničky cez sedlo Beskyd je unikátnou svetovou technickou pamiatkou, pretože na prekonanie výškového rozdielu boli použité úvrate. Oravskú čas železnice dal postaviť Oravský komposesorát, aby využil najväčšie surovinové bohatstvo tohto kraja – lesy. Na tú dobu bola trať vybudovaná veľmi rýchlo. Projekt bol schválený v júli 1918 a do konca roka bola trať hotová. Pravda, bolo to hlavne vďaka vojenským zajatcom z talianskeho frontu 1. svetovej vojny, ktorých zapojili do výstavby. Železnica zažila najväčší rozvoj v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Po druhej svetovej vojne bola zoštátnená a v 50-tych rokoch dosiahla svoj zenit. Začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia už bola zrušená ako nerentabilná a zastaraná. V roku 1976 bola jej časť na kysucko-oravskom pomedzí v úseku Chmúra – Beskyd - Tanečník vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Vďaka tomu bola táto časť železničky zachránená. Ostatná časť bola postupne rozobraná.
Na kysuckej strane bolo v Novej Bystrici – Vychylovke začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia sprevádzkované Múzeum kysuckej dediny, ktorého súčasťou je aj Historická lesná úvraťová železnička. Na oravskej strane bola síce časť trate zachovaná, ale zanedbaná a nevyužitá. V 70. a 80. rokoch minulého storočia sa o železničku čiastočne starali nadšenci. V rokoch 1989 - 1993 prebiehali na stanici Tanečník rekonštrukčné práce. Ale zásadný zlom pre záchranu a využitie tejto technickej pamiatky nastal až v roku 2003. Po reforme územnej správy sa oravská časť úzkorozchodnej železnice dostala do vlastníctva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a do správy Oravského múzea P. O. Hviezdoslava. Jeho riaditeľka Mária Jagnešáková pre našu redakciu povedala: „V máji 2003 sme sa rozhodli urobiť všetko pre záchranu Oravskej lesnej železnice a pustili sme sa do ambicióznych záchranných prác. Vyčistili sme celý úsek trate, ale zistili sme, že nie je v dobrom stave. Podvaly boli prehnité, na úseku asi 200 m chýbali koľajnice a našli sme ďalšie nedostatky. Uvedomovali sme si, že obnova zachovaného úseku takejto mimoriadnej turistickej atrakcie a jej sprístupnenie verejnosti si vyžaduje rozsiahle investície a veľké množstvo práce. Začali sme rokovať s vedením Žilinského samosprávneho kraja, so starostami obcí Oravská Lesná a Zákamenné a spoločne sme hľadali riešenie, aby sme národnú kultúrnu pamiatku zachránili.“
Výsledkom bol projekt obnovy železničnej trate a prevádzkových objektov. „Na začiatok sme získali časť finančných prostriedkov z rozpočtu samosprávneho kraja. Zakúpili sme lokomotívu, ktorú sme plánovali využívať na údržbu trate počas jej postupnej obnovy. Depo na oravskej strane bolo prázdne, nezostala tam žiadna lokomotíva, len zopár zbierkových predmetov,“ hovorí o začiatkoch realizácie projektu M. Jagnešáková. „Na železničke nastal pohyb pracovníkov. Začali sme prípravné a rekonštrukčné práce na trati, vymenili sme výhybky, podvaly, doplnili chýbajúce koľajnice. Takto sa nám podarilo spojazdniť celú trať železničky.“
Po vstupe Slovenska do EÚ sa otvorila možnosť získať finančné prostriedky z európskych fondov. Oravské múzeum vypracovalo v roku 2004 projekt s názvom „Využitie potenciálu Hornej Oravy v oblasti cestovného ruchu revitalizáciou Lesnej úzkorozchodnej železnice Orava – Kysuce, spájajúcej oravský a severopovažský región“. Projekt bol úspešný a na jeho realizáciu získalo múzeum z prostriedkov EÚ vyše 22 miliónov korún. Celkové náklady boli vyčíslené na 33 miliónov, rozdiel je financovaný z rozpočtu ŽSK a bežných finančných prostriedkov Oravského múzea. Partnermi projektu sú Kysucké múzeum a obce Zákamenné a Oravská Lesná. Realizačné práce na projekte sa začali v novembri roku 2005 a majú byť dokončené do konca tohto roka.
V súčasnosti je už obnovená železničná trať v dĺžke 3,8 km. Zakúpená je špeciálna motorová drezina, ktorá bude slúžiť na prepravu turistov, dve banské motorové lokomotívy a vozeň. Dokončiť je ešte treba prestavbu prevádzkovej a hospodárskej budovy vrátane úprav exteriéru, zriadiť turistickú informačnú kanceláriu a napojiť ju na informačný systém, vybudovať novú expozíciu v pôvodnom rekonštruovanom objekte, obstarať ďalšie časti vozového parku, najmä parnú lokomotívu a ďalšie práce. Unikátna železnička bude môcť byť sprevádzkovaná až po vydaní kolaudačného rozhodnutia a získaní potrebných povolení, najmä povolenia na prevádzkovanie špeciálnej dráhy. Riaditeľka Oravského múzea M. Jagnešáková však verí, že sa projekt podarí dotiahnuť do úspešného konca a návštevníci Oravy a Kysúc si budú môcť už čoskoro prejsť celú trať historickej úvraťovej železničky. „Sme presvedčení, že tento projekt otvorí aj ďalšie možnosti turistického rozvoja oboch regiónov,“ dodala na záver M. Jagnešáková.
