Ako na mediálny terorizmus?

Informácie o mojom regióne vo mne určite rezonujú viacej, ako ktorékoľvek iné. Často tu nájdem informácie o úžasných ľuďoch, ktorých poznám, stretávam sa s nimi v súkromnom a verejnom živote. Či sú to športovci, podnikatelia, zanietenci venujúci sa mládeži... Ich zverejnené tvorivé činy a činnosti ma napĺňajú príjemným vnútorným teplom. Úspechy oravských jednotlivcov a kolektívov ma tešia podobným spôsobom, ako by boli moje vlastné a evokujú vo mne pocit hrdosti, že pochádzam z Oravy. Problémy a nešťastia ľudí z okolia majú pre mňa hlbší rozmer spolupatričnosti.
Regionálne noviny sú určite tou správnou voľbou ku rannej káve a pre oddych, čo sa však nedá povedať o mnohých médiách na Slovensku. Nemalo by byť ťažké rozhodovanie, či vyhodím peniaze za bulvár s informáciami, ktoré sú pre môj život nepodstatné, alebo ich investujem do média, ktoré obohatí nielen mňa, ale aj celú rodinu.
Sám sa často cítim ako hlupák, keď prídem unavený domov a sadnem si „oddýchnuť“ ku televíznej obrazovke. Spravodajstvo plné násilia a negatívnych informácií, prípadne akčný film s „hlbokou“ myšlienkou mi určite neponúkajú v danom momente to, čo potrebujem. Na boj s týmto fenoménom súčasnosti mi však postačuje osvedčený recept. Jednoduché stlačenie ovládača vyvoláva ten očakávaný efekt čarovného ticha, ktoré je tak potrebné pre upokojenie myšlienok a regeneráciu mysle.
A v konečnom dôsledku, len ja sám rozhodujem o tom, akým spôsobom naložím so svojím voľným časom a ktorými informáciami si zahlienim svoju myseľ. Miroslav