Článok pokračuje pod video reklamou
kedy zdajú zaužívané prezývky drsné, mali svoje jadro. Nikto sa pre ne neurážal, ale snažil sa prezývku oplatiť.
Pre MY – Našu Oravu spracovala prezývky väčšej časti Oravy Eva Kurjaková, vychádzajúc z informácií z obecných, cirkevných a štátnych archívov.
Rabča
Rabčanov a k rabčanskej farnosti patriace goralské obce prezývali Oravci Jantkovci, lebo každý druhý muž sa tam volal Anton alebo Ján a oboch volali Jantek. Goralov nazývali slovenské obce Kudlači - aj muži tu dlho nosili dlhé vlasy a tiež preto, lebo tam kedysi bolo rozšírené priezvisko Kudlač. Gorali v nedeľu nosili pekne vybielené plátenné košele. V nedeľu ich nestihli zašpiniť, a aby sa nemuseli nadarmo prať, obliekali si ich v prvých pracovných dňoch aj na cestu do práce. Medzi ostatnými cestujúcimi oblečenými vo farebných pracovných košeliach ich biele košele svietili, za čo si od ostatných vyslúžili posmech, že „chodíš ako Rabčan po nedeli“, čo bola narážka na nevhodné oblečenie. Ale pravdepodobnejšie je, že ešte aj v čase, keď obyvatelia iných obcí prešli na civilný odev, goralskí obyvatelia sa nevzdávali kroja, ktorého súčasťou bola pekne vypratá a na slniečku vybielená košeľa.
Sihelné
Sihelčania boli z dnes už neznámych dôvodov Švédi, ale nazývali ich aj Letcami (v Sihelnom na letisku), čo bola klasická irónia. Letiská sa nachádzali len vo veľkých mestách, kým Sihelné bola neznáma obec „na konci sveta“.
Štefanov nad Oravou
Štefanovo nazývali obyvatelia Bielej Oravy, nevedno prečo, Saigonom.
Vavrečka
Vavrečanov volali Ďafkači, na jarmokoch sa radi hádali, rozprávali krátko a hlasno, ako keby brechali, ďafali. Radi sa jednali a kupčili, keťasili, preto Vavrečku prezývali aj Keťasovo.
Zubrohlava
Zubrohlavčanov nazývali Vrbiňari či Košičkári. Obec sa rozkladá nad riekou, okolo ktorej boli husté a bujné vrbinové porasty. Najchudobnejší obyvatelia obce z vŕbových prútov plietli košíky na predaj, preto obyvateľov prezývali Košičkari.
Po úpadku zlatých časov pláteníctva sa mnoho ľudí z obce odsťahovalo alebo na prechodné obdobie odišli za prácou a doma nechali len starých ľudí, ženy a deti. Obec vykazovala najviac chudobných ľudí. V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa niekoľko Zubrohlavčanov zamestnalo na Okresnom národnom výbore v Námestove. Vtedy za Zubrohlavčanmi vykrikovali najmä Bobrovčania: „Ďadku odkiaľ si? Zo Zubrohlavy. A kde robíš? Na okrese!“
Biela Orava
Po výstavbe Oravskej priehrady a potom, čo Marta Kubišová v 70-tych rokoch minulého storočia spievala pieseň Přejdi Jordán, řeku svých nadějí..., dostali obyvatelia obcí za Oravskou priehradou, čiže celej Bielej Oravy, od obyvateľov z okolia Tvrdošína a Trstenej prezývku Zajordanci.
Ak niekto na hornej Orave niečo stratil, hľadal a vypytoval sa ostatných, či stratenú vec nevidel, žartovne sa mu odpovedalo, že videl, ako to „dvaja Pucovci na kolíkoch niesli“. Už dávno sa zabudlo, odkiaľ pochádzala táto všeobecne známa narážka. Zistilo sa, že keď v polovici 17. storočia Pucovčania odkúpili od Námestovčanov drevený kostol, odniesli si ho na vlastných chrbtoch. Zachoval sa údaj v kronike, že ľud tejto obce ho odniesol, keďže nemal na to ťažný dobytok. Slovné spojenie o Pucovcoch sa zachovala vyše 300 rokov, bolo všeobecne známe a použil ho aj Matej Kukučín v Rysavej jalovici. (Pokračovanie)
