e (obdoba nášho Ústavu pamäti národa). Konferencia sa týkala rehabilitácie, ba až glorifikácie Józefa Kuraśa - Ognia, niekdajšieho partizána a bojovníka proti fašiszmu, ktorý však ešte 2 roky po skončení vojny so svojou bandou terorizoval a vraždil slovenské obyvateľstvo na vtedy už poľských častiach Oravy a Spiša. Keďže existujú svedectvá o jeho výčinoch z rokov 1945 – 1947, je zarážajúce, že v Zakopanom v auguste minulého roka odhalil pomník „hrdinu“ Józefa Kuraśa dokonca poľský prezident Kaćiński. Proti tejto udalosti a proti vyhlasovaniu Józefa Kuraśa za hrdinu sa aktívne postavil Spolok Slovákov v Poľsku, no ich hlas nechce nikto počúvať. Generálny sekretár spolku Ľudomir Molitoris sa zúčastnil aj konferencie v Nowom Targu, no po svojom vystúpení musel žiadať organizátorov o zaistenie osobnej bezpečnosti, pretože účastníci reagovali na jeho slová veľmi ostro.
Aj my sme sa zúčastnili sobotňajšej časti konferencie. Z diskusných príspevkov historikov – napospol veľmi mladých – sa dal vyčítať obdiv k osobe i partizánskemu odporu J. Kuraśa, ktorému Nemci v roku 1943 zavraždili prvú manželku, 2,5-ročného syna i otca. No akosi pozabudli na to, že Józef Kuraś – Ogieň ani po skončení vojny nezložil zbrane a svoj „vlastenecký“ boj obrátil proti slovenskej menšine, neštítiac sa ani vrážd. Zaujímavý moment pre nás nastal vo chvíli, keď sme vchádzali do sály jedným z troch vchodov s úmyslom urobiť čo najlepšie fotografie. Proti nám zo sály vyšiel starý muž, opierajúci sa o barlu. Rozhnevaný sa obrátil na nás (poľsky): „Nemôžem to počúvať, toľko klamstiev! Ja som bol v tom partizánskom oddieli cez vojnu, poznal som Kuraśa, žijem, a nikto sa ma nespýtal, ako to všetko vlastne bolo. Zdá sa, že to ani nikoho nezaujíma! Žijeme ešte piati, no ani na jedného z nás sa neobrátili. Vraj historici!“ Celá konferencia bola zrežírovaná tak, že o vrahovi Slovákov bolo
dovolené hovoriť len dobre. Jediný objektívny referát Juliana Kwieka „Ogieň a
národnostné menšiny“ bol prijatý s hlasnou poznámkou z pléna, že sú to polopravdy. Konferencie sa nezúčastnil žiaden slovenský historik. Podľa generálneho sekretára Spolku Slovákov v Poľsku slovenská diplomacia vôbec nejaví záujem o toto dianie, čo poľskí Slováci považujú za ignorantstvo a nezáujem o Slovákov v zahraničí. „Neviem si ani predstaviť, ako sa cítia krajania, na ktorých rodiny Ogień útočil, ktorým zavraždil mužov a otcov, vyraboval hospodárstva. Niekdajšie slovenské dediny obývané Slovákmi totiž Ogień prepadol 120-krát za necelé dva roky svojho vyčíňania. Majú sa Slováci v Poľsku začať znova báť o svoje životy?“, pýta sa Ľudomir Molitoris.
Preto sme sa obrátili na generálneho konzula v Poľsku Ivana Horského, ktorý nám na naše otázky odpovedal: „ZÚ Varšava i GK SR v Krakove sa už dlhodobo venujú otázke pokusov glorifikovať partizánskeho veliteľa Józefa Kuraśa – Ognia. Nie je pravdou tvrdenie Ľudomira Molitorisa, že sa tejto otázke slovenská diplomacia nevenuje.
Diplomacia však nepracuje len otvorenými kanálmi, ale snaží sa veci ovplyvniť aj inými cestami. A to sa neustále deje tak na úrovni štátnych ako aj parlamentných a odborných kruhov. Na základe iniciatívy GK Krakov chce krakovská pobočka IPN (obdoba ÚPN v PR) na jeseň t. r. zorganizovať na tému činnosti Ognia slovensko-poľské kolokvium historikov, ktorí zhodnotia jeho činnosť na hornej Orave a Spiši v súvislosti s jeho aktivitami proti príslušníkom tamojšej slovenskej menšiny. O výsledkoch kolokvia vyjde aj spoločná publikácia. Rád by som upozornil, že osobne sa tejto veci venuje aj podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, ktorý využíva svoje odborné kontakty v Poľsku na riešenie tohto sporného problému,“ zakončil J. Horský.